NLP: Keď máme problém, treba zjednať nápravu o úroveň vyššie…

NLP, neurolingvistické programovanie, je spôsob práce s realitou, ktorý od človeka nežiada špeciálne psychologické vzdelanie či nadanie – len ochotu pozrieť sa na svet trošku inými očami…

V posledných 30 rokoch striedalo jedno “management-by” druhé – úspechy však zostali mizivé. Nie je to tým, že by ciele a obsah boli nevhodné – nevhodné boli skôr používané metódy, ktoré nevychádzali manažérom “zvnútra”.

Svet nie je priateľský, svet nie je nepriateľský

NLP je nástroj, ktorý odhaľuje človeku jeho skryté zdroje, jeho schopnosť vysporiadať sa aj so situáciami, ktoré preňho boli v minulosti problematické. Vychádza z niekoľkých univerzálnych predpokladov:

  • Ľudia nikdy nereagujú na realitu, ale na svoju vlastnú, vnútornú interpretáciu reality. Ak niečo interpretujeme ako ohrozenie, strácame možnosť vidieť jeho kladné stránky a prípadné šance. Víťazstvo a porážka sa teda odohrávajú v našej hlave!
  • Okolitý svet nie je tvoj nepriateľ. To, čo sa deje, je vždy na niečo dobré – má tzv. pozitívny aspekt.
  • Každý človek v sebe má všetky zdroje potrebné na dosiahnutie cieľa. Nedosiahneme len ten cieľ, ktorý si nevieme predstaviť.
  • Keď máme duševnú pohodu, dosiahneme oveľa viac v omnoho kratšom čase a bez zjavnej námahy.
  • človek sa niečoho (napr. istého správania) vzdá len vtedy, keď si nájde niečo lepšie. Nové (správanie) musí pokryť všetky pozitívne aspekty starého, inak sa starého nezriekneme.
  • Neexistujú neúspechy, len poznanie, že daná cesta nebola správna. Neexistujú problémy, len šance: šance učiť sa, zlepšovať sa, chápať. Neexistujú problémy, len príležitosti dokázať niečo nové.
  • V každej životnej situácii máme najmenej tri možné voľby. Rozhodneme sa vždy pre tú, ktorú vzhľadom na informácie, ktoré v danej situácii máme k dispozícii, považujeme za najlepšiu.
  • V prírode zvíťazí vždy ten jedinec, ktorý sa v danej situácii môže zachovať rôzne. Jediná reakcia na daný stimul je nebezpečným obmedzením, ktoré nás znevýhodňuje voči ostatným jedincom, ktorí dokážu reagovať viacerými spôsobmi.
  • Len kto rešpektuje sám seba, dokáže rešpektovať aj ostatných. Dôvera k iným vyrastá z dôvery v seba samého.

Pokiaľ manažér na sebe uplatní tieto východiská, zvýši svoju autenticitu – stratí potrebu pretvarovať sa a správa sa v súlade so svojimi vnútornými hodnotami a bez potláčania vnútorných hodnôt svojich podriadených. V tom spočíva kľúč k silnej, vyrovnanej a presvedčivej osobnosti.

Robíme, čo vieme

Jednou z dôležitých súčastí NLP je vytváranie rôznych spôsobov reagovania na jedu a tú istú situáciu. Napríklad máme hovoriť pred predstavenstvom podniku. Sme dobre pripravení, nachystaní – a ako mnohokrát predtým, v poslednej chvíli nás pochytí panika, stratíme hlas a roztrasú sa nám ruky. Je to už náš osud… Nevieme inak!

Naozaj však nevieme inak? čoho sa bojíme, keď máme pravdu, prezentujeme rozumné argumenty a máme ich pútavo pripravené?

Odpoveď je jednoduchá – bojíme sa seba. Sme presvedčení, že z nejakého dôvodu zlyháme. Buď sme podobne zlyhali v minulosti. Alebo nám pripomína generálny riaditeľ nášho prísneho otca. Alebo sme v hĺbke duše presvedčení, že na danom mieste nie sme kvôli vlastnej kompetencii, ale len vďaka vrtochu osudu.

Ako sa naše predstavy, presvedčenia a skúsenosti premietajú do nášho správania, ilustruje 5 logických rovín jedného z priekopníkov NLP, Roberta Diltsa.

Obrázok zobrazuje 5 rovín, na ktorých sa naše správanie a prejavy dajú modifikovať. Najspodnejšia rovina, Prostredie, zahŕňa určité správanie v určitej situácii, v určitom čase, na určitom mieste a s určitými ľuďmi. V rôznom kontexte môže isté správanie teda nadobudnúť rôzne formy: ak sme agresívni, s manželkou sa povadíme, v krčme sa pobijeme a pred šéfom nahrbíme chrbát a škrípeme zubami. Spodná rovina je teda najrozmanitejšia.

Nad ňou je rovina nazývaná Správanie. Ako môže vyzerať agresívne správanie v rôznych situáciách, to sme si práve povedali. A ak nadobudneme nové správanie, premietne sa do spodnej roviny v množstve nových variácií, viazaných vždy na konkrétnu situáciu.

Na to, aby sme vyvinuli nejaké správanie, musíme však mať patričné Schopnosti. Nemôžeme byť predajcom, keď nevieme komunikovať. Ak vieme komunikovať, správame sa komunikatívne a v rôznych prostrediach sa to prejaví rôzne – v obchode sa okamžite spriatelíme s predavačom, na pracovisku ustavičnými pokusmi nadviazať kontakt znervózňujeme kolegov a doma naša schopnosť obracať každý problém na švandu môže vyústiť do manželskej krízy…

Konáme ako veríme

Naše schopnosti však nevyužívame naplno, ale vždy len v súlade s tým, čo si o sebe myslíme. Naše hodnoty, normy a presvedčenia tvoria rovinu Presvedčenia. Ak sa považujeme za nezábavného, môže nám okolie tvrdiť opak – nikdy mu neuveríme! Dilts na to uvádza jeden krásny príklad z terapie: Pacient trpel utkvelou predstavou, že je mŕtvola a preto nemôže prijímať potravu. Jeho lekár sa ho spýtal: “Krvácajú mŕtvoly?” Pacient povedal, že nie. “Fajn, tak vám dokážem, že nie ste mŕtvola,” potešil sa lekár. Pichol pacienta do prsta a ukázal na kvapku krvi, ktorá vytiekla. “Ach,” prekvapil sa nato pacient, “tak mŕtvoly predsa len krvácajú!”

To, v čo človek verí, určuje to, čo vníma a cíti. Jeho konanie je potom tvorcom jeho osudu. Preto sú hodnoty, normy a presvedčenia podstatným kritériom ľudského konania. Každé “nemôžem”, “nedokážem”, “som príliš… aby…” predstavujú obmedzujúce presvedčenie.

Hodnoty, normy a presvedčenia pre nás však predstavujú čosi, čo len neradi spochybňujeme. Ak to, čo vnímame, nie je v súlade s naším vnútorným presvedčením, prispôsobujeme si to tak dlho, až to v súlade s naším vnútorným presvedčením byť začne. A takisto podnikneme všetko, aby sme naše presvedčenie posilnili a potvrdili. Psychológovia tomu hovoria samonapĺňajúce sa proroctvo.

Pre riadiaceho pracovníka to značí jedno – nebojujte proti prejavom (teda na rovine prostredia, správania a schopností), ale proti presvedčeniam! Ak niekto je presvedčený, že nedokáže riadiť ľudí, tak ho neposielajte do manažérskej prípravy! Ak pre niekoho čas nepredstavuje žiadnu hodnotu, nezlepší sa to ani po kurze časového manažmentu. A keď niekomu stačí “polovičatá” práca, ani vaše protiopatrenia to neodstránia natrvalo!

NLP a biznis

NLP hovorí: Ak sa človek nespráva patrične, treba mu dodať isté schopnosti, t.j. problém treba odstraňovať o úroveň vyššie, v jeho podstate. V podnikoch sa často stretávame s pravým opakom – problémy “hasíme” na tej istej úrovni, na ktorej ich vnímame – a o chvíľu ich tu máme znova. Preto uverme nasledovnému pravidlu: každý problém je riešiteľný na úrovni vyššej než jeho prejav.

Ktoré sú však úrovne vzniku či prejavu podnikových problémov? Ide o nasledovné (od najnižšej po najvyššiu):

  • materiálová · technická
  • hospodárska (hospodárska politika podniku)
  • finančná (situácia/výdatnosť trhu)
  • informačná (aké signály vysiela podnik do prostredia)
  • psychická (aký imidž má podnik, odvetvie))
  • úroveň závislostí (kto je cieľová skupina a aké má problémy)
  • úroveň vnútorného pnutia (ľudské zdroje podniku)
  • strategická (ciele podniku/odvetvia, vízia)

Pokiaľ je váš výrobok napr. porovnateľný s konkurenciou a trh ešte nie je presýtený, môže váš problém spočívať v zlej marketingovej stratégii (informačná úroveň). Pokiaľ je trh dostatočne informovaný o vašom výrobku, môže mať váš podnik nepatričný imidž. Imidž totiž vzniká inak než reklamou – imidž je prejavom vášho prístupu k zákazníkovi, servisu a celkovej dôveryhodnosti a ústretovosti. Ak chyba nie je ani v imidži podniku, čo ak ste oslovili zlú cieľovú skupinu? Alebo svojím výrobkom riešite čosi, čo ona za problém nepokladá? Alebo váš personál prenáša do trhu nejaké pnutie? A je v poriadku vaša podnikateľská vízia?

O úroveň vyššie

Pravidlo “nehasiť – odstraňovať príčiny vzniku” znie ako veľmi jednoduchá a pochopiteľná vec. Niekedy je však najvhodnejší “vratný bod” uložený nie o jednu, ale o niekoľko úrovní vyššie. Preto sa oplatí pri hľadaní riešenia nezastaviť sa na prvej vyššej úrovni, ale spochybniť aj úroveň nad ňou. Veľmi často tým spustíme lavínu súvislostí, ktoré nám od základov zmenia produkt alebo vnútropodnikové procesy, či niekedy aj podnikovú identitu.

Lenže to už je proces komplexnej premeny.

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 5,213 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.