Ťažkosti začínajú už s predstavou, čo vlastne tímová práca je a čo od nej možno očakávať. Tímy sú v móde. Tímy sú akosi kreatívnejšie, inovatívnejšie, dynamickejšie – skrátka trend.

Vznik tímov je veľmi často podmienený zoštíhľovaním organizácií, odbúravaním hierarchií alebo štartovaním nových činností. Ich účelom nie je ani tak znižovanie nákladov, ako skôr zvyšovanie produktivity.

Kedy tímy?

Tímová práca sa opláca, len keď je tím schopný dosiahnuť viac ako jednotlivec. Niektoré úlohy môžu byť celkom nevhodné pre riešenie formou tímovej práce. Prv, než sa podnik rozhodne tímovú prácu zaviesť, mal by si premyslieť možné výhody a nevýhody. Na to slúžia napríklad nasledovné otázky:

• Aké ciele sledujem tímovou prácou? O ktoré pracovné procesy pôjde?
• Aké konkrétne výsledky alebo zlepšenia očakávam od celej akcie?
• Môžem tieto výsledky dosiahnuť lacnejšie a rýchlejšie nejakým iným spôsobom?
• V čom bude práca tímu lepšia ako netímové riešenie?
• Mám pracovníkov, ktorí sa hodia pre tímovú prácu?
• Koľko času si vyžiada, než si pracovníci zvyknú na prácu v tíme?

Čo prináša tímová práca

Jednotlivci si od tímovej práce sľubujú celkom odlišné veci. Vrcholový manažment spravidla očakáva absolútne nasadenie všetkých členov tímu. Samotní členovia najčastejšie očakávajú viac akceptácie, pocit potrebnosti a netradičnú prácu. Vedúci tímu potrebuje výsledky: načas a v požadovanej kvalite.

K typickým cieľom tímovej práce patria zvýšenie kvality, vyššia inovatívnosť a vyššia pružnosť na trhu. Za dosiahnutie cieľa preberá zodpovednosť spoločne celý tím a preto by mal byť v ideálnom prípade ako celok aj odmeňovaný. V dobre fungujúcom tíme svorne spolupracujú kolegovia z rôznych úsekov a snažia sa projekt čo najúspešnejšie dokončiť. Pritom sa jednotliví členovia tímu navzájom dopĺňajú, takže výkon tímu je vyšší ako súčet výkonov jeho členov.

Toľko teória. Kto by čakal, že už len zoskupením vysoko vnútorne motivovaných odborníkov získa priebojný, problémy riešiaci tím, môže sa trpko sklamať. Tímy nevedia problémy len riešiť – vedia ich aj zapríčiňovať.

Skupina alebo tím?

Nie všetko, čo pozostáva z ľudí sediacich nad spoločnou prácou, sa dá označiť za tím. Nie všetci sme schopní tímovej práce. Mnohé podniky, keď hľadajú nových zamestnancov, často uvádzajú, že záujemca má byť prosím pekne „tímový“. Často si však pod tým predstavujú len schopnosť prispôsobiť sa zabehaným zvyklostiam podniku – „nevytŕčať“. Ich najvyšším cieľom je harmónia, „súzvuk duší“. Harmónia však ubíja kreativitu. Pokiaľ máte päticu pracovníkov, ktorí si dobre rozumejú a pestujú si svoj pocit „sme okej“, nehovorte o tíme. Tím sa nezlučuje kvôli „súzvuku duší“, ale kvôli riešeniu problémov. A kvôli riešeniu problémov sú ochotné sa pohádať, nevyhýbajú sa konfrontácii a nie sú vždy „príjemné“. Preto často znamenajú nový prvok v zabehanej štruktúre – chaos. Tím je schopný začať spochybňovať vedenie, ktoré ho inštalovalo. Tím dokáže v záujme pravdy pohrýzť ruku, ktorá ho kŕmi. Tím vzdoruje bežným spôsobom riadenia. Kým skupina sa prispôsobuje pravidlám hry, tím sa ich pokúsi zmeniť – horor pre všetkých autokratických manažérov. (Rozdiely medzi skupinou a tímom uvádza checklist).

Riadenie tímu – paradox?

Pojem riadenia tímu je už sám o sebe protirečivý. Veď v tíme sú si všetci rovní! Áno, ale vždy musí byť niekto, kto v danej etape preberie velenie a povie, kam a ako treba ísť. „Tím akceptuje ako vedúceho toho, kto svoje schopnosti nasadzuje v prospech všetkých členov tímu. Pritom sa „vedúci“ menia, keď si zmena činností vyžiada iný typ riadenia,“ hovorí Johannes Thönneßen, podnikový psychológ firmy Bayer AG. Riadenie tímu má teda v rukách raz inovátor, raz organizátor a niekedy napríklad controller (K rolám v tíme pozri aj obr. 1).

Keď však nastanú problémy medzi jednotlivými členmi tímu, pretože si navzájom konkurujú, pracujú neefektívne alebo tím nedosahuje želané výsledky, veľmi rýchlo sa ozvú hlasy, dožadujúce sa „mocnej ruky“ zvonka.

Klasický vedúci hrá najväčšiu úlohu pri zostavovaní tímu a tvorbe prostredia, v ktorom sa tím môže priaznivo rozvíjať. Počas práce tímu sa jeho úloha obmedzuje väčšinou na tzv. linking[1]. Úspešný linking sa zakladá na aktívnom počúvaní, riešení problémov a koučingu, deľbe práce, delegovaní, stanovovaní cieľov, vytyčovaní noriem kvality a manažmente styčných plôch. Navyše je jeho úlohou zabezpečiť pre tím všetky potrebné vstupy (informácie, materiál, financie, expertov) a prezentovať čiastkové výsledky pred podnikovým vedením. To však od neho vyžaduje schopnosť nezasahovať za každú cenu, stiahnuť sa do ústrania a nechať veci vyvíjať sa. Klasický manažér môže podľahnúť pokušeniu ponúkať riešenia problémov a predpisovať ľuďom, čo majú urobiť. Môže sa stať, že ho tím neakceptuje.

Sú tímy „nebezpečné“?

Áno, pokiaľ očakávate všeliek sladkej chuti. Najmä v hierarchiách a autokraticky vedených firmách narazí zavedenie tímov na ťažkosti. Vedúci pracovníci sa nebudú chcieť vzdať svojho vplyvu. A robiť „ostrovčeky“ sa nevypláca – aj ostatní zamestnanci budú chcieť mať privilégiá tímov. Ak teda patríte k spomínaným organizáciám, počítajte so zmenami. Aj keď sa zavedením tímov spravidla zníži počet úrovní manažmentu, zvýši sa potreba skutočných manažérskych osobností. Riadenie potom prestáva byť privilégiom niekoľkých a stáva sa povinnosťou mnohých.

Autor: Spracovala Helena Reháková s použitím pasáží článku Sabine Rittmeyerovej Die Kunst, verzichtbar zu werden, publikovaného vo wirtschaft&weiterbildung 3/96, str. 24-29. Výťah z článku použitý s láskavým dovolením wirtschaft&weiterbildung.

Checklist: Skupina alebo tím?

[1] Angl., číta sa [linking] a znamená tvorbu prepojení, ohniviek, čiže spájanie.

 3,224 total views,  3 views today

0

0