Owen Fernandes: Úspech je nákazlivý, ak sa oň delíte s inými

Owen Fernandes je nezávislý kouč a spíker, certifikovaný člen tímu Johna Maxwella, profesionálny psychometrik a mentor manažmentu a líderstva a zakladateľ Bridge2Excel Academy s pôsobnosťou aj na Slovensku.

Pochádzam z planéty Zem. ☺ Moje plné meno je Owen Joseph Patrick Fernandes, som z Indie a som kresťan. Ľudí zaráža, že Ind sa hlási ku kresťanstvu… Nuž, v Indii žije neoficiálne asi 2,4% kresťanov; oficiálne je to niečo vyše 1% – ale ešte vždy je to nejakých 12 miliónov ľudí, čiže tak asi dvojnásobok slovenskej populácie! Ani meno nemám indické. Na západnom pobreží Indie žili po dlhú dobu Portugalci a ja mám portugalských predkov.

Na to, že som sa narodil v Indii, som hrdý. Nevybral som si to, ale bola to pre mňa výhra – narodiť sa v Indii a v rodine s portugalskými koreňmi. Vyrastal som v Mumbai. Videl som blahobyt aj hlad. Videl som výhody aj nevýhody veľkého zaľudnenia. Videl som boj o prežitie a bolesť priamo na prahu nášho domu. Videl som nespravodlivosť a zúfalstvo v uliciach. Zažil som choroby – a to aj na vlastnej koži… To sú zážitky, čo ma formovali. Dnes žijem na Slovensku a keď niekedy počúvam Slovákov, ako si ťažkajú, mám chuť povedať: „To, na čo si sťažujete, sa nedá ani približne porovnať s tým, ako je v Indii… Buďte vďační za to, čo máte! Netrpíte.“ Ide o také „samozrejmé“ veci ako voda, lekárska starostlivosť či bývanie… Keď radím ľuďom, aby šli do Indie, nepozývam ich tým na turistiku. Prejsť si Indiu je zážitok, ktorý zmení vaše vnímanie sveta. Keď tam idete a vidíte, čo sa tam deje, vnímate radosť a zábavu a bolesť a zúfalstvo a všetky tie ostatné protichodné emócie… ale vnímate hlavne jednu vec: nádej. Ľudia veria, že zajtra sa niečo stane, že zajtra bude lepšie – a táto nádej ich ženie vpred.

Je to možno dané aj indickou povahou. Indovia sa neštítia tvrdej práce. Vlastne veria, že práca je zmyslom života. Buď svoju prácu miluješ, alebo si jej otrokom. A v indickej kultúre je hlboko zakorenená odolnosť – schopnosť po neúspechu sa znova postaviť na nohy. Ak je v Indii bombový atentát, najbližších 24 hodín je z toho tragédia, ale na druhý deň už život pokračuje ďalej. Ak dnes utŕžiš porážku, nespadneš do špirály hanby, utrpenia a depresie, ale sa postavíš a zajtra skúsiš znova. Je to o prežití a odolnosť je veľmi dôležitá, pretože hovorí, že všetko v živote je dočasné. Dnes môžem mať šťastie, ale zajtra ho už mať nemusím. Som na to pripravený a ak to nastane, nezhodí ma to z nôh. Takže aj keď veci nevychádzajú, Indovia sú naučení pokračovať a snažiť sa a veriť a dúfať, že to raz vyjde. Nezdupkajú z polcesty. Nemajú nič ako „víkendovú kultúru“; každý boží deň bojujú o prežitie. To nasadenie je úžasné. Samozrejme, potrebujete mať radi to, čo robíte, a potrebujete byť obklopení tými správnymi ľuďmi – a potom dostáva všetko zmysel.

V roku 1997 som prišiel do Čiech, pretože mi ponúkli príležitosť viesť tam podnik. Tesco malo veľké a ambiciózne plány vstúpiť na toto teritórium a ja som pracoval v oblasti dodávateľských reťazcov. Našťastie pre mňa bolo nesmierne zaujímavé a napĺňajúce pracovať s Tescom, Hypernovou, Makrom, Globusom a ďalšími. Na jednej strane som to skutočne miloval, ale na druhej strane to bolo aj veľmi náročné – 16 hodín denne som šoféroval po Čechách a Slovensku všade tam, kde Tesco alebo Hypernova otvárali svoje obchody. Takže únavné a súčasne napĺňajúce, ale hlavne sme boli úspešní.

Celý môj život sa však od základov zmenil, keď som po nejakých 11 rokoch práce a nasadenia mal takmer-nehodu. Bolo to večer, sedel som za volantom a mal som namierené z Prahy do Bratislavy. Mohol som ten večer zostať v Prahe a vyraziť až na druhý deň ráno, ale bol som už natoľko zvyknutý ísť na plný plyn, že som sa rozhodol predsa len do Bratislavy ešte ten večer odšoférovať… a zaspal som za volantom.

Prebral som sa na to, že auto narazilo do zvodidiel, otočilo sa, prebehlo späť do pravého pruhu a tam sa zastavilo. Našťastie! Mohol do mňa vraziť voz za mnou, auto sa mohlo prevrátiť a rozbiť na kúsky, mohol som prísť o život… Ale Boh nado mnou asi držal ochrannú ruku a ja som vyviazol bez jedinej modriny.

Zato v kostiach mi sedel šok. Čo keby som bol zomrel? Keby som upadol do kómy? Keby som sa doráňal natoľko, že by som nebol ďalej schopný fungovať? Čo by bolo s mojou rodinou?

To bol okamih, kedy mi došlo, že v živote musí byť aj nejaký vyšší zmysel, nie len práca… Trvalo mi potom ešte tri roky, než som sa celkom vymanil z rozbehnutej mašinérie, ale začal som sa celkom nanovo orientovať. Už to prestalo byť o mne a úspechoch a zabezpečení, ale o tom, že chcem svojmu životu dať vyšší zmysel, urobiť s ním niečo zmysluplné nielen pre mňa, ale aj pre iných!

Čo o ňom hovoria iní (1)

Andrej Uličný
Business Development Manager, la Brise de Parfums, Singapore
Ing. Zuzana Dymová
Senior Procurement Manager resp. Senior manažér nákupu, Adient Slovakia s.r.o.

Rozhodol som sa, že mojím zmyslom by mohlo byť rozvíjanie iných ľudí. Na to som sa však najprv musel začať rozvíjať ja sám – a tak som začal študovať, absolvoval som rôzne kurzy, psychometrické hodnotenia, naučil som sa koučovať, začal som učiť na vysokých školách a postupne, po tri a pol roku štúdia a prípravy, som ukončil svoju predošlú prácu, založil som si vlastnú firmu a začal som sa naplno venovať kurzom líderstva a koučovaniu. Najprv som len učil, ale postupne, ako narastala moja sebadôvera i dôvera ľudí v to, že pre nich dokážem byť skutočným prínosom, vtiahlo ma to aj do oblasti koučingu a mentoringu. Začal som robiť workshopy a semináre – a čo je dôležitejšie, začal som s verejnými vystúpeniami a fungujem ako motivačný spíker.

Nesústreďujete sa len na Česko a Slovensko…
Nie. Len v roku 2016 som pôsobil v 17 krajinách. Bol som v Afrike, v Číne, pobehal som celú Európu, bol som na Blízkom východe, v Indii… s jediným cieľom: pomôcť ľuďom nájsť svoj potenciál a žiť zmysluplne. Moja pomoc nie je určená masám; je určená jedincom, ktorí chcú dať svojmu životu zmysel.

To znamená, že ste stretli ľudí z rôznych kútov sveta a pomáhali ste im rozvíjať sa. Vidíte nejaké rozdiely medzi bežným Slovákom a ľuďmi z iných krajín?
Rozhodne. Viete, ľudia sú rôzni, a napriek tomu veľmi podobní! Ja tie rozdiely viem priradiť nie rôznym kultúram, z ktorých pochádzajú, ale rôznym vnútorným nastaveniam – a niektoré z nich sú dopadom kultúry. Ako ľudské bytosti si vytvárame vnútorné nastavenia – voľby, ktorým dovoľujeme, aby ovplyvňovali naše myslenie. Ja považujem za svoje poslanie pomáhať ľuďom prelomiť tieto vnútorné nastavenia. Niektoré kultúry sa totiž zakladajú na presvedčeniach, ktoré nie sú absolútne pravdivé. Napríklad sú ľudia, čo veria, že nemôžu mať úspech, pretože ich rodičia ho nemali. V ich rodine neexistuje nič ako príbeh o osobnej úspešnosti. Boli len úradníci alebo ľudia, čo pracovali na farmách a v svojej lokalite. Ale celý ten príbeh je len jedno obrovské vnútorné nastavenie – ak vaša rodina nezažívala úspech, to predsa nemôže zabrániť vám, aby ste ho zažili! V sebe máte nejaký dar, nejaký potenciál. A ak chcete zvíťaziť vo vonkajšom svete, potrebujete sa najprv dôkladne pozrieť do svojho vnútra.

Poďme sa pozrieť na to, ako sa vnútorné nastavenia menia. Ja pochádzam z Indie. V Indii som vyštudoval inžinierstvo. Ak sa pozriete na indické obyvateľstvo, je to obrovská masa ľudí a niekedy chýbajú zdroje na to, aby ju nakŕmili. Čo nastane? Prebudí sa dravosť: „Chcem sa niekam dostať, chcem byť niekto!“ Ľudia sa vrhnú na vedomosti, vzdelanie, kvalifikáciu. To je ich životný štýl, pretože najprv musia prežiť, aby mohli byť úspešní.

A teraz sa pozrime na západnú Európu, na rozvinuté krajiny. Situácia je iná – aj tu, na Slovensku. Mám pocit, akoby si Slováci mysleli, že veci sú nárokovateľné, že na ne majú právo. Že im život čosi dlhuje.

Ale to je obrovský rozdiel! Kým mladí v Indii sa ženú za poznaním cez učenie, vysoké nasadenie a tvrdú prácu, tuto majú očakávania, akoby vraveli: „Daj mi to!“ Rovnaké mladé bytosti s rovnakými potrebami, ale rôznym vnútorným nastavením: tam dychtivosť, tu pocit, že na to máš nárok. A pretože očakávania sú také rozdielne, nedajú sa ošetriť tým istým prístupom.

To je to, čo hovorím: všetci sme rovnaké ľudské bytosti, všetci máme rovnaké potreby a máme svoje očakávania. Ale kultúrne prostredie nám neumožňuje vždy hladko vyštartovať. Musíte si uvedomiť, že sa potrebujete pozdvihnúť nad svoje okolnosti a začať robiť niečo so svojím vnútorným nastavením!

Stretol som mnoho Slovákov, ktorí mali odlišné vnútorné nastavenie ako väčšina národa. Dobré nastavenie. Tvrdo zabrali a dnes majú úspech. Takže nemožno povedať, že by takých na Slovensku nebolo – len ich nie je až tak veľa.

Čo o ňom hovoria iní (2)

Rastislav Nemeček,
manažér, ČSOB Poisťovňa
Mag. Andrej Steiner,
CEO, Develogics


Ale to je zvláštne, pretože možno povedať, že na Slovensku sme všetci podedili tú istú kultúru – ale nie všetci máme rovnaké vnútorné nastavenie! Ako je to možné?
Je to tým, že každý človek pozerá na život svojimi vlastnými očami. Niektorí vidia pesimizmus, iní vidia príležitosť a niektorí sú zas až nerealistickí optimisti. Takže máte pesimistov a snílkov, ale máte aj oportunistov – ľudí, ktorí keď vidia príležitosť, uchopia ju a pohnú sa vpred. Ich výhodou je, že takto zažívajú pocit úspechu, pokroku. Zvyšok uprednostňuje udržiavať si existujúcu situáciu a očakávať prekvapenia od vonkajšieho prostredia, vlády a štátu – napríklad rôzne výhody ako zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie a podobne. V podstate k tomu pristupujú tak, ako že je to ich právo, dostať to i ono, a stačí sa len dočkať. Tí druhí sú proaktívni a sami sa postarajú, aby mali, čo potrebujú.

Na druhej strane, ak sa začnú drať za svojím cieľom v prostredí, ktoré je nastavené na vyčkávanie a dožadovanie sa, nebudú vnímaní veľmi priaznivo… Mám zbierku životných citátov a jeden hovorí, že len tí, čo sa popasovali so životom a uspeli, postúpia na vyššiu úroveň.

A potom mám ešte jeden citát: iba tí ľudia, ktorí prekonajú zahanbenie z neúspechu, dosiahnu úspech. Je to také jednoduché – keď nastanú príkoria, buď pred nimi ujdete, alebo sa stanete silnými. Oboje je pre nás príležitosť: buď neučiť sa a ujsť, alebo čeliť, poučiť sa, prekonať a dosiahnuť úspech. Časť mojej práce spočíva aj v tom, rozvíjať potenciál a popri tom prebúdzať v ľuďoch líderské jadro. Líderstvo začína vždy tebou.

Čo je spoločné Slovákom so spomínaným „iným nastavením“?
Jedno je spoločné – neberú veci ako nemenné. Menia okolnosti a dovoľujú sami sebe zisťovať, čo môžu urobiť, aby ich zmenili. Lepší bude príklad: Za posledných 6 – 7 rokov, čo učím v MBA programe, som našiel študentov, čo sa neboja založiť si vlastný podnik. Majú nápad a vidia potrebu. Medzi týmito dvoma je kopec neznámych a oni sa neboja čeliť im. To je výborné, pretože to svedčí o tom, že mladá slovenská generácia potrebuje len mentorov, čo im s tým pomôžu.

Ja sa snažím byť skôr koučom ako mentorom, teda neposkytovať svoje skúsenosti, ale pomáhať ľuďom uvedomiť si, že majú sami v sebe riešenia, ak ich len začnú hľadať… Ak si založia podnik, tak ich tým procesom sprevádzam a pomáham im v sebe hľadať riešenia problémov, ktoré potrebujú ošetriť. Veľmi často si totiž myslia, že niečo nevedia, hoci ja viem, že to v nich je. Tak sa pýtam: „Toto je tvoj nápad; kedy by si ho chcel uviesť na trh? Kedy bude najvhodnejšie obdobie na spustenie takejto myšlienky?“ A oni odpovedajú, odpovede sú ich vlastné a ja som dodal len otázky, ktoré si oni zabudli položiť. Len čo dostanú takúto podporu, už sa neboja založiť podnik a začať podnikať a poznám mnohých, ktorí boli úspešní nie na slovenskej alebo európskej úrovni, ale aj celosvetovo! Dokonca ani nepotrebovali opustiť Slovensko, aby dostali potrebné zdroje. Ak ste o sebe presvedčení a viete sa patrične predať, peniaze sa nájdu. Svet je plný peňazí a ponúka zaujímavé príležitosti. Môžete pôsobiť zo Slovenska a mať trhy po celom svete. Je to len otázka jedného – nakoľko vás obmedzuje vaše vlastné myslenie.

Mojím osobným heslom je networkovanie. To vám pomôže prekonať všetky obmedzenia. Stačí nájsť len to jedno spojenie s niekým, kto vám pomôže dostať sa do celého zvyšku sveta. Dnešná ekonomika sa zakladá na spolupráci, aj spolupráci cez hranice, a v tímoch sa skrýva obrovská sila. Úspech je nákazlivý, ak sa oň delíte s inými. Ak chcete dobyť svet, nájdite si podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí chcú tiež dobyť svet, a odrazu sa začnú synergie násobiť a ocitnete sa na ceste úspechu. To je dnešná moc – moc tímov, moc spolupráce, moc partnerstiev. Len čo sa začnete obklopovať ľuďmi, tak sa do hry dostáva aj ľudský faktor a otázky integrity, čestnosti, transparentnosti a podobne. Začnete sa pýtať, komu môžete dôverovať. A na to, aby ste si odpovedali, potrebujete dobre poznať svoje vlastné hodnoty, ktoré sú pre váš biznis cenné.

Tak… ktoré sú cenné? ☺
Všetko závisí od povahy. Peniaze rozhodne môžu zmeniť veľa vecí v živote a zmenili veľa ľudí, ktorí začali jedným spôsobom a skončili celkom inak. Vaše hodnoty závisia jedine od vášho charakteru. Váš charakter by mal byť základom nielen vášho života, ale aj vášho podnikania.

Charakter sú pre mňa hodnoty, od ktorých nie ste ochotní alebo schopní ustúpiť – nezávisle od toho, čo vidíte okolo seba. Ste v pokušení robiť kompromisy? V tom prípade je váš charakter skôr krehký. Ak sa moje hodnoty zakladajú na integrite, transparentnosti a čestnosti, mal by som si za nimi stáť nezávisle od okolností, v akých som sa ocitol.

Dnes sa veľmi ľahko robia ústupky – ale to značí, že charakter človeka nebol už spočiatku veľmi silný, ak dokázal robiť ústupky. Ľudia o vás povedia, že kedysi ste boli iný ako dnes – ale to nie je pravda, je vo vás jadro, ktoré sa nemení, a to jadro umožnilo vašu premenu. Mali ste to v sebe od samého začiatku.

Keď robím psychometrické hodnotenia, tak na to ľudí upozorňujem. Podniky hodnotia ľudí podľa spôsobilostí a zručností. Ale to nezachytáva charakter a vnútornú motiváciu. Moje testovanie pochádza zo Singapúru a overuje aj dedičné kondicionovanie a kondicionovanie prostredím. Keď si robím snímku kondicionovania osobnosti výchovou, pomaly dostávam obraz o tom, odkiaľ prichádzajú hodnoty klienta a ako ich rozvinul, odôvodňuje a skĺbuje do svojho vnútorného nastavenia.

Existujú tri dôležité aspekty toho, či má niekto v živote úspech alebo nie. Prvý je sebauvedomenie. Potrebujete poznať seba samých na to, aby ste poznali iných. Takže najprv klientom vykresľujem obraz toho, kto sú, a čo sú ich schopnosti a talenty. Analyzovaním psychometrického hodnotenia spolu zistíme, v čom spočívajú ich silné stránky. Každý z nás je zbierka rôznych silných a slabých stránok; ja sa sústreďujem na tie silné a ukazujem klientovi, ako mu môžu priniesť úspech. Na druhej strane, nesmieme pritom ignorovať ani tie slabé stránky. A tretia časť je zlepšovať sa v tom, v čom je človek dobrý, a priťahovať k sebe tých správnych ľudí. Talent sám totiž nestačí; aj iní majú talent. Potrebujete sa v ňom stále zlepšovať, ak chcete vyniknúť a mať úspech.

Často dostávam jednu reakciu: „No dobre, Owen; tak už sa poznám, viem, kde sú moje silné stránky, a zlepšujem sa v nich… ale na svete je ešte veľa podobných ľudí a je veľká konkurencia, takže ako si zabezpečím úspech?“ Vtedy vravím, že sú ešte tri ďalšie veci, ktoré človeku pomôžu. Prvá z nich je vzdať sa všetkého, čo nie je v súlade s naším cieľom. Niektoré naše zvyky priamo prekážajú v dosiahnutí toho, čo dosiahnuť chceme… Keď sa ich zbavíme, mali by sme si vytvoriť nové zvyky, ktoré nás potiahnu ďalej – siahnime po zatiaľ neprístupnom a potom tam zotrvajme s našimi presvedčeniami, naším úmyslom, našimi nádejami, až sa začne objavovať úspech. Keď sme sa totiž niečoho vzdali, v našom živote vzniká priestor – a ten si chceme zaplniť energiou, ktorá nás prenesie ponad všetky prekážky! Keď som závislý na drogách a skončím s nimi, budem chcieť to voľné miesto zaplniť niečím iným – siahnem po ľuďoch, ktorí nemajú návyk na drogy alebo sa ho zbavili, aby som sa od nich naučil, ako žiť bez drog…

Toto je jeden z dôvodov, prečo napríklad pobyty v rehabilitačných klinikách majú takú mieru zlyhania. Kým je človek tam, všetko funguje dokonale, dostanú ho zo závislosti, prepustia ho – a kam pôjde? Vráti sa presne do toho prostredia, ktoré v ňom tú závislosť vytvorilo! Podobné je to aj s rómskou otázkou. Snažíte sa deti integrovať do bežnej spoločnosti, ale keď odídu domov, kam odídu? Do pôvodného prostredia a to ich stiahne späť do života, aký mali predtým!

Takže najprv sa vzdáme, potom siahneme po novom – a potom nastáva tretia, najdôležitejšia časť – zotrvajme v tom! A ako sa to volá? Disciplína.

Poďme na to zasa cez príklad. Ak si chce niekto vybudovať svalstvo, musí sa predovšetkým vzdať lenivosti. Musí sa rozkývať a ísť do posilňovne. A keď tam už je, potrebuje siahnuť po ľuďoch, čo si budujú svalstvo. A po tretie, potrebuje sám začať cvičiť svaly a zotrvať v tom.

Ľudia nemajú radi zmeny. Oveľa radšej zostávajú v svojej zóne komfortu, oblasti, kde sú už zabývaní a majú tam svoje pohodlie.

Alebo si vezmime tenis. Potrebujete sa najprv vzdať všetkého iného, čo nie je tenis, a sústrediť sa len na ten tenis. Potrebujete sa dostať do prostredia, kde sa hovorí o tenise, praktizuje tenis, potrebujete s tenisom prichádzať denne do kontaktu, behať po loptičky, rozoberať s inými tenisové turnaje… To všetko vo vás buduje odhodlanie a majstrovstvo. Tenis sa stáva vaším spôsobom života. A potom potrebujete sústavne zotrvávať v tom kolotoči, aby ste nepoľavili, aby ste neskĺzli do svojich starých zvyklostí, aby ste mali s novou vecou úspech.

Toto nie je len moja filozofia, ale aj spôsob, akým pomáham ľuďom – uvedomiť si seba, zistiť svoje silné stránky a rozvinúť ich do formy, kedy prinesú úspech, a na druhej strane nájsť aj to, čo ich brzdí, zbaviť sa toho, siahnuť po podpore prostredia a vytrvať.

Aké sú Vaše skúsenosti? Privítajú ľudia radu, že by mali v svojom živote niečo zmeniť?
Kdeže! Ľudia nemajú radi zmeny. Oveľa radšej zostávajú v svojej zóne komfortu, oblasti, kde sú už zabývaní a majú tam svoje pohodlie. Z môjho pohľadu je však zóna komfortu nudná – nič tam nerastie. Na druhej strane, je bezpečná – a to je práve to vnútorné nastavenie.

Vezmite si takú gumičku do vlasov. Pokiaľ len leží na stole, je neužitočná. Potrebujete ju napnúť, aby ste z nej niečo mali. Potrebujete využiť tie jej vlastnosti, ktoré ju robia unikátnou. A presne tak je to aj s ľuďmi – ak máte schopnosť a nevyužívate ju, je to, ako keby ste nijakú schopnosť nemali. Lenže mnohí ľudia ani netušia, čo majú – a to je moment, kde vstupujem na scénu ja. Toto ma motivuje: pomáhať ľuďom zistiť, čo môžu robiť a čo môžu dosiahnuť.

Ktoré hodnoty sú v biznise dôležité pre Vás?
Hovorím o líderstve. Hovorím o sebarozvoji. Nemôžem dávať ľuďom niečo, čo sám nemám. Neviem niekomu zahrať úspech. Ak hovorím o líderstve, potrebujem sám byť lídrom. Potrebujem byť vzorom, potrebujem predžívať to, čo kážem. A preto potrebujem sústavne prikrmovať a cizelovať svoj vnútorný drajv, aby ostatní videli, prečo robím to, čo robím.

Nemôžem dávať ľuďom niečo, čo sám nemám.

A čo je moja hodnota? Moja hodnota je súčasne moja misia: budovať kariéry. Na to potrebujem najprv vybudovať seba. Potrebujem mať pocit vlastnej hodnoty, aby som mohol rozvíjať pocit sebahodnoty v iných.

A potrebujem byť úprimný. Nemôžem so všetkým vždy súhlasiť; z času na čas potrebujem byť aj tvrdý a nekompromisný. Ale aj keď som tvrdý, malo by sa to opierať o lásku k blížnym. Niektoré veci jednoducho potrebujem tomu druhému veľmi otvorene povedať – ale musí to byť ohľaduplne, s láskou.

Moje hodnoty sa teda odvíjajú od mojej povahy: láska, porozumenie, empatia, úprimnosť, integrita, tvrdá práca a disciplína. Nemôžem niekomu radiť, aby tvrdo zabral, keď som sám lenivý. Ak chcem byť kouč alebo tréner, potrebujem si uvedomiť, že ma ľudia sústavne pozorujú – a ľudia robia to, čo vidia. Môj život bude pre nich benchmark. Takže som v stálom tlaku a musím byť vzorom tej povahy, ktorú chcem v iných rozvíjať.

Kto vás ovplyvnil a formoval do toho, čo ste dnes?
Budem veľmi úprimný – som veriaci človek. Prešiel som v živote mnohým. Stratil som otca, keď som mal 19 rokov, mama bola len žena v domácnosti a nás bolo päť detí, takže som sa musel prebíjať, ako to šlo. Predával som napríklad cigarety na železničnej stanici v Mumbai. Som presvedčený, že človek je telo, duša a duch. Existuje niečo, na čo sa potrebujete spirituálne napojiť, aby ste dokázali niečo vo fyzickom svete. Keď mi zomrel otec, stratil som učiteľa. Nebolo toho, kto by mi bol poradil – musel som sa stať svojím vlastným mentorom. Našťastie som mal vieru, nádej a lásku, a tak som sa rozprával s Bohom a pýtal si radu od neho. Preto hovorím, že kým nie ste spirituálne napojení, nedokážete dosahovať veci vo fyzickej rovine.

Niekedy sa ma ľudia pýtajú, prečo robím to, čo robím. Robím to preto, aby budúcnosť mojich detí bola bezpečná. Trénujem líderstvo v generácii, ktorá bude viesť moje dcéry. Ak moje dcéry nebudú mať dobrých šéfov, je to moja zodpovednosť. Reálne netuším, ako bude život vyzerať o dvadsať rokov. Takže verím, že dokážem pripraviť svojim deťom dobrú budúcnosť, a to mi dodáva hnaciu silu a motiváciu robiť to, čo robím. Moja ranná modlitba znie: „Pane, pomôž mi byť požehnaním pre ľudí a pomôž ľuďom byť požehnaním pre mňa.“ Samozrejme, sú také aj onaké dni a niekedy sa dostanem do kontaktu s ľuďmi, čo vyzerajú všelijako, len nie ako požehnanie… Čo vtedy urobím? Dám si pozor, aby som sa nesústreďoval na veci, ktoré nie sú dobré, ale len na tie, ktoré dobré sú. Niekedy vyhráte, inokedy sa naučíte. Sú ľudia, ktorí sa z celého života nič nenaučia. Majú kopec zážitkov, ale nezmúdreli z nich. Ak ste schopní svoje zážitky vyhodnotiť a poučiť sa z nich, to je pre mňa príznak múdrosti a rastu.

Ja som sa učil celý život a viem jedno – učenie nie je nikdy jednoduché. Bol som v Indii, v Afrike, v Európe, moja rodina žije hlavne v USA a Kanade, matka na Strednom východe… Všetky tieto kultúry, všetky tieto zážitky ma naučili lepšie rozmýšľať a kvalifikujú ma na to, čo robím dnes – na kouča. Prečo? Pretože rozumiem. Rozumiem problémom s biedou, pretože sám som ju zažil. Rozumiem problémom vo vzťahoch, lebo som ich mal tiež. Rozumiem problémom medzi generáciami, pretože som niekedy nerozumel svojej matke. Rozumiem kulturálnym problémom, pretože poznám mnoho kultúr. Naučil som sa z vlastných skúseností a môžem ich dnes odovzdávať iným ľuďom, ktorí hľadajú odpovede.

Aký vplyv na svet by ste si priali mať?
Aby môj život zavážil. Aby si ľudia pamätali, že som bol na tomto svete a že som niečo urobil.

Čo Vás inšpiruje?
Moja inšpirácia pochádza z kníh a mojej spirituality. Verím, že som večná duša a aj keď moje telo zomrie, duša pretrvá – a preto sa sústreďujem na večnosť. Mienim robiť veci, ktorú sú hodnotné z pohľadu večnosti. Môžete sa na to pozrieť tak, že „zbieram body“. ☺

Čo sú práve teraz v biznise Vaše najväčšie výzvy?
Nejaké výzvy boli, ale teraz už prestali byť výzvami. Keď som začínal ponúkať svoje služby, ľudia mi nedôverovali. Prečo by som mal byť iný ako ostatní? Spočiatku to bolo veľmi ťažké. Začal som networkovať. Stretával som sa s ľuďmi, čo ovplyvňujú mienku. Napríklad manažéri HR pre mňa boli veľkou prekážkou, pretože nastavovali procesy, ale nestarali sa o osobnostný rozvoj konkrétnych ľudí, len o ich profesný rozvoj. Pritom ak nie ste pevný charakter, ťažko budete dobrý odborník… A aj keď ste dobrý odborník, ešte to nie je záruka, že budete aj dobrá osobnosť!

Našťastie, moje snahy sa vyplatili, otvorilo sa mi zopár dverí a dnes robím pre Nokiu, ČSOB, OMV, IBM či Johnson Controls. Mám spojenie s univerzitami a často pôsobím aj v zahraničí.

Aká je najlepšia rada, ktorú ste kedy dostali?
Jednoduché: počúvaj, než začneš konať. Počúvaj, než prehovoríš. Mysli, než zareaguješ… a myslenie sa spúšťa tým, že počúvaš. To je podľa mňa aj minimálna kvalifikácia kouča. Nie to, akú skúsenosť prináša, ale jeho schopnosť načúvať a porozumieť tomu, čo jeho klient potrebuje.

Čo bola najťažšia lekcia, ktorú ste sa v práci museli naučiť?
Snažiť sa ochrániť to, čo ponúkam. Priniesol som mnohé nápady, za ktoré zožal vavríny niekto iný. Bolo to hodne demotivujúce… Mal som nad sebou manažérov, ktorí nemali ten talent čo ja, a využívali a zneužívali moje schopnosti. Ja som odviedol prácu, oni za ňu získali slávu. Ale z dlhodobého pohľadu im to nepomohlo – definitívny úspech sa nedostavil. Dokázali ukradnúť nápad, no schopnosť prichádzať s novými nápadmi zostávala u mňa.

Akú radu by ste dali iným manažérom?
Rešpektujte ľudí a verte v ich schopnosti a potenciál. Keď hovorím s manažérmi o ich štýle riadenia, hovoria, že oni sú v poriadku, len ich ľudia nevyhovujú. Takže vlastne v ich očiach úspešný manažér duplikuje prácu podriadeného – ten ju urobí, on po ňom skontroluje, opraví, prikáže prerobiť a kontroluje znova. Ale ak nedokáže manažér zo svojho pracovníka dostať očakávaný výstup, tak potom nepozná jeho potenciál… Manažér by mal poznať úroveň schopností svojho podriadeného a pomôcť mu uplatniť sa, nie duplikovať jeho prácu. Mali by menej riadiť či prikazovať a viac rozvíjať podľa toho, kde ležia skutočné schopnosti podriadeného.

Keď niekoho riadite a prikazujete, vlastne mu uberáte zo zodpovednosti a on môže každé svoje zlyhanie hodiť na vás: „veď šéf povedal…“. Hovorí sa, že podnik je len taký dobrý ako jeho manažment. To nie je pravda. Podnik je suma všetkých zamestnancov, nie len manažérov! Preto by som radil manažérom, aby rešpektovali ľudí. Aby si uvedomili, že ľudia majú potenciál a ak ho nevyužívajú, tak preto, že ho nepoznajú alebo preň nemajú vhodné podmienky. Manažéri by mali ľuďom pomôcť odhaliť ich potenciál a vytvoriť podmienky, aby ho mohli nasadiť a byť dobrí. Ak sú podriadení dobrí, je to predsa zásluha manažéra!

Na ktorý výsledok vo Vašej kariére ste najviac hrdý?
Ten ešte len príde. ☺

Čo považujete za svoje najväčšie zlyhanie?
Pocit, že som stratil 7-8 rokov života tým, že som sa nesústredil na podstatu. Cítil som, že by som sa mal pustiť novou cestou, ale nejako som sa nevedel rozkývať. Robil som, bavkal som sa, behal som od úlohy k úlohe – ale bez sústredenia sa na podstatu. Na druhej strane, veľa som sa z toho naučil, takže je otázka, či je to vôbec zlyhanie. Ale rozhodne to vnímam ako premárnený čas.

Čo bola Vaša prvá platená práca?
Už som to spomínal: predával som cigarety na železničnej stanici. Mal som vtedy niečo cez 17 rokov. Práve som skončil gymnázium a mali sme finančné problémy a našiel som marketingovú agentúru, ktorá mi ponúkla túto prácu. Išlo o novú značku cigariet, ktorú chceli testovať. Rozdával som cigarety zadarmo fajčiarom a potom som sa ich pýtal, či by ich kúpili a za koľko. Pamätám sa, ako som pyšne hrkal mincami vo vrecku… ☺ Mal som veľký úspech a zistil som, že mám dar hovoriť k ľuďom a ovplyvňovať ich.

Ktorá biznis-kniha, čo ste čítali, Vám dala najviac?
„Think And Grow Rich“ od Napoleona Hilla. Táto kniha učí ľudí, že to, čím budú kŕmiť svoju myseľ, bude o chvíľku ich realitou. Pre mňa je to základné dielo a mám dokonca certifikát na to, aby som ju učil.

Druhá taká knižka je „As a Man Thinketh“ od Jamesa Allena. Tiež ukazuje silu myslenia. Koniec-koncov, aj v Biblii sa hovorí „sústavne transformuj a obnovuj svoju myseľ“. Existuje vedomá a podvedomá myseľ. Tej podvedomej je väčšina a pokiaľ ju človek nedostane do stavu vedomia, teda neuvedomí si ju, tá bude riadiť jeho život.

Ktorého manažéra alebo podnikateľa obdivujete najviac?
Andrewa Carnegieho. To on doviedol Napoleona Hilla k napísaniu jeho knihy. Bol najúspešnejším človekom v USA na prelome 19. a 20. storočia aj napriek komplikovanej hospodárskej situácii. Oslovuje ma jeho príbeh, ako dal ľudí dohromady, ako ich nasadzoval, ako ich rešpektoval… Fenomenálna osobnosť. Myslím, že poznal silu svojej mysle.

Čo považujete za najväčšiu inováciu v poslednej dekáde?
Bezpochyby „internet vecí“. Dnes už nemáme dôvod vyhlasovať, že sme nevedeli – informácie sú prístupné, väčšina dokonca zadarmo. A medzi seberovnými, kto má väčší úspech? Ten, kto je informovanejší. Samozrejme, musí dokázať premeniť informácie na poznanie. To, že niekto má MBA, ešte neznamená nutne, že bude prínosom pre biznis. Ale len čo začne hovoriť, ako psychometrický analytik okamžite viem, nakoľko bude prínosom. Pridaná hodnota prichádza z aplikácie vedomostí a vedomosti získavate, len keď sa cielene rozhodnete ich nadobúdať. Hovorím tomu ACT – aplikuj informáciu, zmeň (change) a ak to zafunguje, nauč (teach) to niekoho ďalšieho.

1,278 total views, 2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.