Veľmi často sa do renomovaných spoločností hľadajú len uchádzači s diplomom z nejakej elitnej univerzity. Táto podmienka však dokáže niekedy odradiť skutočne kvalitných kandidátov.
Podnikoví rekrutéri (hlavne u vychytených zamestnávateľov) si často zjednodušujú prácu tým, že nastavia veľmi prísne vstupné kritériá, aby sa nemuseli prehrýzať množstvom životopisov a selektovať. Na jednej strane je to pochopiteľné, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že elitná univerzita alebo vysoká škola nie je zárukou nadradeného talentu. A navyše sa vám nepodarí získať skutočne rôznorodú zásobáreň talentov, ak prijímate stále jeden a ten istý typ absolventov.
HR manažérka britskej firmy O2, Ann Pickeringová, hovorí, ako sa raz na náborovej akcii rozprávala s kandidátom, ktorý z hľadika ich podniku vypadával z požadovaného profilu, a čo sa dozvedela:
“Býval v East Ende a vybral si univerzitu blízko svojho bydliska, pretože musel ešte vypomáhať otcovi v obchode. Po tom, ako skončil školu s dobrým priemerom, založil si agentúru a organizoval ázijské sobáše. To robil tri roky a zamestnával troch ľudí, než mu finančne silný konkurent ukradol nápad a vytlačil ho z trhu. Takže podľa vlastných slov neuspel.
Prvé, čo som si pri tom uvedomila, bola skutočnosť, že ľudia nevedia vždy dobre podať svoj príbeh. Keď som mu parafrázovala to, čo povedal – že je podnikateľ ktorý v mladom veku už zamestnával troch ľudí – mali ste vidieť ten výraz na jeho tvári! A čoskoro po ňom chňapol zamestnávateľ.
Druhá vec bola, že nie je vlastne dôležité, na akú univerzitu ľudia chodili, pretože on si napríklad univerzitu zvolil so zohľadnením rodinných dôvodov a záväzkov. Tak keď som prišla späť do firmy, hneď som im povedala, že majú prestať hľadať len ľudí z elitných univerzít, pretože to nič nevypovedá o životnom príbehu a charaktere kandidátov, čo prídu na pohovor.”
2,820 total views, 3 views today
