Prečo by sa ľudia mali hrnúť s nadšením do niečoho, čo vediete?

Ľudia na riadiacich pozíciách si skôr alebo neskôr v živote musia položiť dve navzájom prepojené otázky: Ako dostanem maximum zo svojho tímu? A prečo, keď niečo riadim, by ľudia mali prísť a mali by to s nadšením prijať za svoje?

Možno ľudia chodia do práce a odvádzajú ako-tak únosné výsledky preto, že je to ich džob. Motivácia „lebo som za to platený“ môže viesť k uspokojivým výsledkom. Ale obvykle potrebujeme alebo očakávame od ľudí, aby robili viac, aby preberali iniciatívu a borili sa s prekážkami bez toho, aby sme ich museli sústavne usmerňovať.

Často od iných očakávame, že budú rovnako zanietení ako my, rovnako chápajúci ako my, ale oni takí obvykle nebývajú – a potom sme sklamaní procesom i výsledkami. Sťažujeme sa na ich motiváciu, pracovnú etiku, nepozornosť, nevnímanie toho dôležitého, postoje a podobne. Jasne to vidíme: problém je v nich.

Líder vytvára príbeh, ktorý je na jednej strane pravdivý a presný, prístupný spochybneniu a zmenám, ale na druhej strane pomáha jedincom a tímu porozumieť svojej úlohe, zasadiť ju do širšieho rámca a zdieľať toto pochopenie medzi sebou: čo robia, prečo to robia, kam smerujú a aspoň približne ako sa tam dostanú

Ale čo ak by to bolo naopak a problém bol v nás?

Riadiaci pracovníci si potrebujú sústavne klásť dve otázky:

  • Prečo by sa mali zaujímať, byť motivovaní a pracovať s plným nasadením?
  • Čo som urobil/neurobil ja, aby som v nich vybudil túto zaangažovanosť?

A to sa netýka len ľudí, ktorí majú nízku výkonnosť. Aj keď máte dobrý, výkonný tím – nemohli by byť ešte lepší?

Kľúčový mechanizmus

Jeden z kľúčových mechanizmov, na ktorý lídri zabúdajú, nepripisujú mu dôležitosť alebo ho celkom jednoducho nerobia správne, spočíva v tom, že by mali jasne a príťažlivo komunikovať víziu a zmysel. Pozor: „vízia“ nie je o kvetnatých, ničnehovoriacich fantazmagóriách alebo o snahe vypustiť na ľudí celý svoj šarm. Je to o tom, že líder úprimne a autenticky vytvára príbeh, ktorý je na jednej strane pravdivý a presný, prístupný nesúhlasu a zmenám, ale na druhej strane pomáha jedincom a tímu porozumieť svojej úlohe, zasadiť ju do širšieho rámca a zdieľať toto pochopenie medzi sebou: čo robia, prečo to robia, kam smerujú a aspoň približne ako sa tam dostanú.

Je veľmi jednoduché prehliadať toto poslanie, alebo ho presunúť na „tých tam hore“, nech si definujú vízie a misie a podobné veci. Ale každý efektívny líder nezávisle od úrovne, na ktorej pôsobí (v tom aj tí introverovaní a neemotívni) musí premýšľať o zmysle vlastnej činnosti. Sám pre seba si potrebuje vytvoriť príbeh, ktorý ju osvetľuje a oprávňuje. Robí si to spôsobom, ktorý je prirodzený jemu a pravdivý a autentický pre neho. Ale potom nesmie zabudnúť tento príbeh komunikovať ďalej svojim podriadeným, cielene voliť slovník a dôvodenie a opakovať, opakovať, opakovať. Vytváranie jasnej vízie nie je jednoduché, ale opláca sa, pretože ak ju komunikujete a je autentická, nielen niečo, čo ste dostali „zhora“ ako príkaz, podarí sa vám dostať do člnku všetkých podriadených, ktorí jej hodnoty sú ochotní vziať za svoje.

Skúste v tíme pravidelne diskutovať a definovať, čo pre podnik predstavujete, čo zabezpečujete, prečo máte oprávnenie existovať ako tím, akú úlohu v tom tíme jednotlivci majú, ako vyzerá úspech a ako by mohla vyzerať spoločná budúcnosť. Požiadajte každého člena tímu, aby porozprával, ako tieto veci vyzerajú pre neho samotného a ako vyzerajú jeho očami pre celý tím. Keď vám takto ľudia povedia, ako vidia svoju vlastnú budúcnosť v budúcnosti celého tímu, nemusíte ich presviedčať ani motivovať – motivujú sa sami. Dostávajú príležitosť umiestniť sa do veľkého, príťažlivého obrazu, na vytvorení ktorého sa podieľali. To pomôže hlavne v období, kedy sa musíte spoľahnúť, že každý zo seba vydá to najlepšie. Stojí to spočiatku istý čas, ale dopady sú úžasné.

V manažmente sa používa na ilustráciu vnímania vlastnej roly a práce jeden príbeh: Dvaja murári pracujú na tej istej stavbe. Spýtate sa ich, čo robia. Prvý povie: „Veď je to zjavné: kladiem tehly a spájam ich maltou. To predsa murári robia.“ Druhý odpovedá s úsmevom: „Budujem katedrálu, v ktorej tisíce ľudí nájdu útočisko a vnútorný pokoj.“

Dvaja ľudia – a dva úplne rozdielne prístupy k práci. Asi bez problémov vieme povedať, ktorý z nich pravdepodobne ľahšie prekoná námahu, strádanie a príkoria, ak sa dostavia, a dotiahne vec do úspešného konca. Je úlohou lídrov pomôcť svojim ľuďom vnímať ten veľký obraz a zmysel v tom, čo robia, pretože presne tieto veci sa často v každodennej rutine strácajú. A často aj lídri sami si potrebujú toto uvedomiť za seba – miesto toho, aby sa stále sústreďovali len na „čo“ a „ako“, potrebujú si vyvolať do pamäti aj to „prečo“.

 1,411 total views,  2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.