Radosť zo stresu?

  • názov: Freude durch Stress
  • autor: Vera F. Birkenbihl
  • brožovaná: 166 strán
  • vydal: mvg (1. januára 1987)
  • ISBN-10: 3478025443
  • ISBN-13: 978-3478025447

Stres vzniká neuspokojením potrieb

Keď sa neuspokojujú niektoré životne dôležité potreby človeka, vyvoláva to v organizme stresovú reakciu. Tak, ako reaguje organizmus na všetko ohrozujúce, i tu má k dispozícii dve základné reakcie: útok alebo útek. Útok je menej stresotvorná reakcia ako útek, ale môže byť zhubná. Útek síce slúži ochrane života, ale v budúcnosti každá podobná situácia vyvolá v organizme ešte väčší stres – stres z nezvládnutej situácie.

Istý druh stresu treba vyhľadávať

V zásade existujú dva druhy stresu. H. Selye rozlišuje negatívny, škodlivý a ničivý stres, tzv. distres, a pozitívny, povzbudzujúci a životne potrebný stres, tzv. eustres. Ten prvý sa treba naučiť dávkovať, ten druhý naopak vedome vyhľadávať.

Človek môže reagovať dvojako

Človek má zjavne viac rozumu ako dinosaurus. Ale aj v ľudskom mozgu možno vyčleniť tzv. dinosaurí mozog, ktorého funkcie sú v podstate totožné s funkciami dinosaurieho mozgu, a nový mozog (nazývaný aj kortex), ktorý umožnil vznik homo sapiens. A pri našej hitparáde neslobodno zabudnúť ani na limbický systém, ktorý obe časti mozgu spája. V ňom prebiehajú aj niektoré vitálne mozgové funkcie, dôležité z hľadiska stresu. (My ho tu budeme zahŕňať do dinosaurieho mozgu).

Dinosaurus rýchlejší ako myšlienka?

Každý podnet prebieha istými oblasťami limbického systému, kde vzbudzuje pohodu alebo nevôľu. Reakcie limbického systému majú dokonca prednosť i pred prijímaním potravy. Keď napríklad vopcháme dlaň do ohňa a spálime sa, rýchlo ruku stiahneme. Ide o dinosauriu reakciu, rýchlejšiu než vedomý myšlienkový proces. Tieto areály teda umožňujú aj učenie – vzniká „precedens“ do budúcnosti.

Naše reakcie možno vedome ovplyvňovať

Stimulácia limbického systému má najvyššiu prioritu z hľadiska prežitia. Deje sa dvojakým spôsobom: vnemom podnetov z okolia alebo aj cez myšlienky a predstavy. Myšlienky a predstavy sú ovšem produktom nového mozgu. To značí, že čím vyššie vyvinutý mozog, tým lepšia je vedomá možnosť ovplyvnenia našich reakcií.

V prípade ohrozenia preberá kontrolu dinosaurus

Predstavme si, že v dinosaurom mozgu sedí strážca, ktorého jedinou úlohou je spúšťať poplach v prípade ohrozenia. Pretože všetko nové, neznáme a nepochopiteľné predstavuje pre organizmus možnosť ohrozenia, spustí tento strážca poplach zakaždým, keď nie je schopný nejaký podnet okamžite zaradiť ako známy alebo neškodný. Jeho poplach zakaždým vyvolá stresovú reakciu, a to takú silnú, ktorá okamžite ovplyvní rytmus srdca, tep, rozvod krvi v tele i zloženie krvi. Predovšetkým sa zvýši prísun energie do orgánov určených na obranu alebo útek. Po druhé sa zlepší zmyslové vnímanie, aby sme rozpoznali všetky nebezpečné signály. Po tretie sa mobilizujú obranné sily organizmu pre prípad poranenia.

Čím silnejšia je reakcia dinosaurieho mozgu, tým menšiu možnosť ovplyvnenia má kortex. A čo do rýchlosti je dinosaurí mozog neporovnateľne rýchlejší.

Aj myšlienky fungujú ako stimuly

Väčšina našich distresových reakcií je naučená: žihľava – pálenie, osa – pichnutie, bolesť, pohladkanie – láska. Pocity sa spájajú s obrazmi. Predstavy spracúva telo po biologickej stránke rovnako ako vnemy. Keď si predstavíme žihľavu, môže sa nám stať, že telo zareaguje – nie je schopné rozoznať predstavu od skutočnosti. Toto môžeme využiť, keď potrebujeme telo zásobiť kladnými stimulmi – cielene si môžeme predstavovať príjemné veci.

Nedostatok pozitívnych stimulov vyvoláva stresovú reakciu

Podľa Maslowovej pyramídy potrieb na najnižšej úrovni sa nachádzajú potreby, ktoré majú všetky živé tvory spoločné. Druhá a tretia rovina sa dajú uspokojiť len prostredníctvom „lásky“ iných ľudí. Pokiaľ nedostaneme dostatok kladných signálov, reagujeme stresom. Ak sa situácia nezmení, môžeme sa snažiť si lásku sveta „vydobyť“ – prácou, statusom, mocou. Niektorí ľudia sú však tak hlboko zneistení, že sa im nikdy nedostáva dosť kladných stimulov. Tí potom permanentne reagujú svojím dinosaurím mozgom.

Máme štyri druhy energie

Každý človek sa narodí už s istým energetickým potenciálom, ktorý určuje, nakoľko vie presadiť uspokojenie svojich potrieb. V tomto potenciáli rozlišujeme štyri typy energie: energiu zaisťujúcu samotné prežitie, energiu na zachovanie nášho pocitu sebahodnoty, energiu potrebnú na spracovanie stimulov a energiu potrebnú na prácu. Posledné dve energie závisia vždy od motivácie jednotlivca. Okrem týchto štyroch energií má organizmus aj piatu, ktorá sa však biochemicky v tele ukladá inak a prístupná je len v časoch maximálneho ohrozenia, keď sa ostatné energie už vyčerpali. Pokles prvých štyroch energií vyvoláva únavu. Pokiaľ však poklesne naša rezervná zásoba, pretože sme z nej v poslednom čase pričasto uštipkávali, začína akútny distres. Ten sa prejaví najprv zvýšeným odporom, potom apatiou a končí smrťou. (Mimochodom, smrť nenastáva vtedy, keď sa už spotrebovala posledná štipka energie, ale skôr. Ešte po smrti istý čas dorastajú vlasy a nechty.)

Základné pravidlo – odreagovať!

Keď dinosaurí mozog spustí poplach pre boj alebo útek, bolo by treba skutočne aj zabojovať alebo zutekať. Inak sa všetky tie látky, ktoré sa do organizmu dostali, nemajú ako odbúrať a pôsobia ako jed. Najlepším spôsobom odreagovania je činnosť svalov. (Manažéri, keď vás najedujú, choďte do posilňovne, pripnite si na vrece s pieskom fotografiu protivníka a skúste boxovať!) Niekedy stačí pod stolom silno zatínať päste alebo napínať svaly na nohách. Nik to neregistruje a vám sa uľaví.

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. V súčasnosti vedie dlhodobý projekt sebarozvoja Rok pre seba a projekt osobnej úspešnosti Krok vpred.

 708 total views,  2 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.