V každom podniku existuje určitý štýl odievania. Niekedy je dokonca pomerne voľný – ale vždy existujú isté nepísané pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Jedno z nich je všeobecne rozšírené: tepláky a podobné športovo-súkromné oblečenie je tabu! „To sa utrasie samo,“ hovorí Marie-Louise von der Leyen z firmy Estéé Lauder, keď opisuje pravidlá odievania v ich podniku. „Celkový štýl je veľmi decentný.“
Oblečenie zamestnancov sa orientuje do vysokej miery podľa okruhu zákazníkov. Alcatel SEL v Stuttgarte napríklad pripúšťa, aby pracovníci reklamného oddelenia nosili pestré havajské košele a džínsy. Pokiaľ však ide o pracovníkov priameho kontaktu so zákazníkom, je koniec s veľkorysosťou. Decentný oblek a kravata sú povinné. Takisto pri prezentácii na veľtrhoch. Predovšetkým banky a poradenské firmy nástoja na decentnom oblečení. V poradenstve napríklad sa očakáva, že muži nebudú behať v „havajkách“ a šortkách a ženy si odpustia legíny a minisukne. Predovšetkým v poradenstve je zavedené pravidlo „no jeans“.
Všetko súvisí s tým, že očakávania zákazníkov na vizuálny prejav kompetencie sú omnoho konzervatívnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď pred pár rokmi jedna z najväčších nemeckých bánk pokusne trošku uvoľnila „odievaciu morálku“ v jednej z filiálok, okamžite sa od zákazníkov dožila kritiky a nepríjemných tónov. Dokonca aj v oblasti reklamy alebo vývoja softvéru, ktoré platia za veľmi slobodomyseľné, keď musí ísť zástupca k zákazníkovi v džínsoch, tak si oblečie aspoň nejaký zjavný dizajnérsky model.
Zákazníci však nie sú jediným meradlom oblečenia. Všeobecne platí ešte jedno pravidlo: čím vyššie v hierarchii niekto vystúpi, tým viac sa podriaďuje konvencii. Najmä ženy majú viac možností, ako celý dojem pokaziť. Čím viac „kože“ žena ukazuje, o to horšie ju akceptujú – a to aj vtedy, ak je celkový výzor v poriadku. Aj dlhé a rozpustené vlasy znižujú kompetenciu nositeľky – o minisukni nehovoriac. Veľmi nevhodné sú minisukne na obchodné rokovania. Partner by vám mal pozerať na ústa, nie na nohy.
Opatrne treba narábať so šperkami a bižutériou. Prsteň na každom prste zaraďuje automaticky do istej kategórie, ktorá má málokedy do činenia s manažmentom. So šminkami je tiež kríž. Pokiaľ sa žena nenašminkuje, vyzerá, akoby nedbala o svoj zovňajšok, priveľa šminky prekáža – azda z výnimkou úst. Nechty by tiež nemuseli byť krvavočervené pazúry – odborníčky ako Mary Spillaneová odporúčajú bezfarebný alebo perleťový lak a krátke, ale dobre upravené nechty.
Čo sa týka oblečenia, zostáva pre ženu vo vyšších pozíciách len malý výber: kostým so sukňou alebo kostým s nohavicami, lodičky a za každého počasia pančuchy. Sandále sa nenosia ani v lete. Absolútne nezávadný a decentný doplnok je šatka.
Od mužov na vyšších postoch sa očakáva oblek a kravata. Tmavý oblek najmä pri obchodných rokovaniach robí zázraky. Zlaté retiazky, náramky a náušnice v uchu (alebo kdekoľvek inde) sú nevhodné. Tie sú môžu dovoliť len ľudia z reklamy.
A na záver varovanie: Kto si myslí, že môže prísť k zákazníkovi v džínsoch, pretože videl jeho programátorov alebo upratovačku behať po firme v spomínanom oblečení, môže byť nepríjemne prekvapený. Pravidlo hovorí: Radšej trošku elegantnejšie ako príliš nedbalo. Keď vám má zákazník zveriť peniaze, projekt alebo zákazku, chce na vás vidieť, že sa mu budete o peniaze vedieť postarať. A vtedy je lepšie, ak vyzeráte ako bankár, než ako vínna muška.
Zdroj: Motivation 4/96, s. 22-23
2,300 total views, 4 views today
