Riadenie musí rezonovať!

Joachim Bauer je autorom knihy Warum ich fühle, was du fühlst: Intuitive Kommunikation und das Geheimnis der Spiegelneurone (Prečo cítim to, čo ty: intuitívna komunikácia a tajomstvo zrkadlových neurónov). V nej sa zaoberá fenoménom rezonancie v komunikácii.

Keď sa na nás niekto milo usmeje, chtiac-nechtiac úsmev opätujeme a naša nálada sa zlepší. Keď niekto zazíva, začneme aj my zívať (tento efekt je doložený dokonca aj u šimpanzov). Niekedy intuitívne vieme, ako sa majú naši blízki na druhom konci sveta. Keď dospelý kŕmi dieťa lyžičkou, spontánne pri tom tiež otvára ústa, čím vyvoláva u dieťaťa efekt otvorenia úst. A tento fenomén rezonancie je aj na pracovisku: či vodcovstvo zaberie alebo nie, závisí okrem iného aj od otázky “vytvára moje vodcovstvo v ostatných rezonanciu?”

Rezonancia nie je ezoterický hókus-pókus: zakladá sa na vedecky doloženej existencii zrkadlových neurónov v mozgu. Zrkadlové neuróny sa nachádzajú v spánkových lalokoch (temporálny kortex). Tvoria neurobiologický základ nášho intuitívneho poznania toho, čo sa deje v iných ľuďoch. Umožňujú nám urobiť si predstavu o pocitoch a úmysloch toho druhého. Ľudia sú odkázaní na zrkadlenie: bez neho by nebol mobbing ani iné formy sociálnej izolácie.

Činnosť zrkadlových neurónov sa zhoršuje v prostredí stresu a strachu. Tým sa znižuje naša schopnosť rozpoznávať drobné odtienky, ale aj schopnosť učiť sa. Toto je vysvetlenie, prečo v panike ľudia konajú zväčša neracionálne.

Aby sa zrkadlové neuróny aktivovali, nemusíme sami konať – stačí, keď sa konaniu prizeráme. Napríklad sa zistilo, že pri pozorovaní konania jedného človeka iným človekom sa u pozorovateľa aktivuje ten istý neurobiologický program ako v prípade, že by sám konal. Dokonca pozorovanie čo i len časti takéhoto programu (niekedy stačí len jednoduchý zvuk) napovedá človeku, ako sa vec bude vyvíjať ďalej. Pretože tie neurobiologické programy, ktoré máme, sa zakladajú na našich skúsenostiach, nie sú naše úsudky vždy správne – ale väčšinou “sedia”. A pretože týmto spôsobom vieme dosledovať nielen činnosti, ale aj pocity, umožňujú naše zrkadlové neuróny intuíciu a empatiu. Absencia fenoménu zrkadlenia vedie často k tomu, že danú osobu vnímame ako menej sympatickú, málo emotívnu a súcitnú.

Aký význam má táto na zrkadlení postavená intuícia pre povolanie?

  • Predstieranie iného cieľa, než na ktorý ukazuje moje konanie, nebude fungovať.
  • Musím tomu druhému prenechať slobodu voľby, ako bude interpretovať svoje vlastné pozorovania mňa a môjho konania.

Čo z toho vyplýva pre manažéra? Len ak je kongruencia medzi mojím úmyslom a skutočným konaním, pôsobí manažér na podriadených jednoznačne a dôveryhodne. Efektívne vedenie preto predpokladá jeho vnútornú prípravu a rozhodnutie. Len potom vie podriadenému úlohu v delegovacom rozhovore odovzdať.

Ak bude úlohu delegovať napriek tomu, že má vnútorné výhrady, tak si musí byť vedomý, že podriadený tieto výhrady intuitívne postrehne – a podľa toho úlohu aj urobí.

 693 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.