Sebapoznanie – kľúčový atribút efektívneho lídra

Lídri prichádzajú z tých najrôznejších prostredí, prichádzajú vo všetkých podobách a veľkostiach a zo všetkých úrovní organizácie. Byť skutočným lídrom je spôsob života, nie rola či pozícia. Nakoľko si uvedomujete vlastnú líderskú účinnosť, svoj štýl vedenia, svoj dopad na iných a svoj vplyv? Odpovede na tieto otázky dokážu oddeliť skutočných lídrov od toho zvyšku, ktorý za svoju moc vďačí postaveniu.

Všetko to začína sebapoznaním a sebauvedomením. Samozrejme, sebapoznanie je viac než len to, ako sa cítime. Je to skôr o tom, ako sa zachováme v reakcii na to, ako sa cítime.

Sebapoznanie je základom emočnej inteligencie.

Sebapoznanie je základom emočnej inteligencie. Je to prvý krok k interpersonálnej kompetentnosti – otvára cestu k sebariadeniu, uvedomovaniu si odlišností iných ľudí a k riadeniu vzťahov – čo sú zvyšné tri domény, ktoré popularizoval Daniel Goleman. Goleman sám píše v svojej knihe The New Leaders (2003), že v prostredí biznisu sa sebapoznanie často prehliada. Podľa neho sú lídri, ktorí si sú vedomí svojich špecifík, vyladení na počúvanie svojich vnútorných signálov. Napríklad si uvedomujú, ako ich pocity ovplyvňujú ich konanie a výkonnosť. Osoba, ktorá nevníma svoje vlastné pocity, nebude si vedieť predstaviť ani pocity iných.

Sebapoznanie nepatrí k výrazným „vývesným štítom“ líderstva ako vízia, charizma, strategické myslenie či výrečnosť. Ako hovorí Victor Lipman, pravidelný prispievateľ do časopisov ForbesPsychology Today, „je to psychologický katalyzátor“. A aj keď málo diskutované, pravdepodobne je sebapoznanie jedna z najcennejších líderských spôsobilostí. Značí uvedomovať si, v čom ste dobrí, ale súčasne akceptovať, že ešte existujú oblasti, kde sa máte čo učiť. Patrí sem aj priznanie si, že niekedy nepoznáme odpoveď, ako aj prijatie zodpovednosti za svoje pochybenia. Keď sa tvárite, že na všetko máte odpoveď a nikdy nerobíte chyby, predvádzate svetu správanie, ktoré môže mať negatívne dopady tak na vás, ako aj na celú vašu organizáciu. Naopak, keď sami seba poznáte dostatočne na to, že si otvorene priznávate svoje nedostatky i to, že sa ešte máte čo učiť, premieňate pochybenia na príležitosti k zmúdreniu a umožňujete ľuďom, aby spolupracovali bez strachu z toho, že by mohli vyzerať nekvalifikovane.

Mnohí z nás sa riadia presvedčením, že v očiach ostatných potrebujeme poznať všetky odpovede.

V našej na konkurenčnom boji postavenej kultúre to môže vyzerať ako celkom protichodné. V podstate mnohí z nás sa riadia presvedčením, že v očiach ostatných potrebujeme mať vždy všetky odpovede, lebo inak spochybnia naše schopnosti i našu účinnosť ako lídrov. Ak ste však voči sebe celkom úprimní, vraví Chris Musselwhite, predseda a CEO Discovery Learning Inc., musíte si priznať, že opak je pravdou. Pretože či už priznávate svoje slabé stránky alebo nie – všetci ich aj tak vidia. Takže ten, kto sa ich snaží pred ostatnými ukryť, ich práveže zvýrazňuje a vytvára tým o sebe dojem nedostatočnej integrity a nízkeho sebapoznania.

Či už priznávate svoje slabé stránky alebo nie – všetci ich aj tak vidia.

V roku 2010 uskutočnili Green Peak Partners a Cornellova School of Industrial and Labor Relations štúdiu, ktorá zdôraznila dôležitosť sebapoznania ako kritického faktoru úspešnosti lídrov. Štúdia skúmala 72 vrcholových riadiacich pracovníkov vo verejných i súkromných firmách s tržbami od 50 miliónov do 5 miliárd dolárov. Ukázala, že najsilnejším prediktorom celkovej úspešnosti bolo práve vysoké sebapoznanie. To nie je prekvapivé, pretože manažéri, ktorí si uvedomujú svoje slabšie stránky, dokážu k sebe prijať podriadených, ktorí vyšším výkonom vykrývajú oblasti, v ktorých oni sami až tak dobrí nie sú. Takisto títo manažéri nemajú problém pripustiť predstavu, že by niekto z ich tímu mohol mať lepší nápad ako oni sami.

Najsilnejším prediktorom celkovej úspešnosti podnikov sa ukazuje byť práve vysoké sebapoznanie.

Sebapoznanie umožňuje lídrom identifikovať nedostatky v ich riadiacich zručnostiach a odhaliť oblasti, v ktorých sú najúčinnejší, ako aj tie, kde potrebujú ešte popracovať. Toto porozumenie im pomáha robiť neskreslené rozhodnutia a efektívnejšie motivovať podriadených k pozitívnym výsledkom. Naučiť sa objektívnemu pohľadu na seba nie je vždy jednoduché, ale keď to líder zvládne, zlepšia sa tým jeho líderské zručnosti a dokáže vytvoriť podpornejšiu a umožňujúcejšiu podnikovú kultúru.

Výhody sebapoznania

Členka Forbes Coaches Councilu Tania Luma hovorí, že tváriť sa, že všetko vieme, keď v podstate všetko nevieme, evidentne vytvára situácie problematické pre celú organizáciu. Ak však na druhej strane prevezmete zodpovednosť za to, čo neviete, pomôžete tým sebe i organizácii.

Na interpersonálnej úrovni vám dokáže poznanie vašich silných a slabších stránok priniesť dôveru iných a zvýši vám vašu dôveryhodnosť – a oboje zvýši vašu líderskú účinnosť.

Na organizačnej úrovni sú prínosy ešte väčšie. Keď akceptujete, že sa ešte potrebujete učiť, vytvárate pre organizáciu model, v ktorom je v poriadku nemať vždy na všetko odpoveď, dopúšťať sa aj chýb a – možno to najdôležitejšie – požiadať o pomoc. Všetko sú to charakteristiky učenlivej organizácie a odrazové mostíky pre inováciu a agilitu – dva príznaky vysokovýkonných organizácií.

Ak manažéri preskúmajú svoj vlastný uhol pohľadu a spôsob, akým fungujú, dokážu meniť kontext svojej organizácie a dochádza k „efektu motýľa“. Ten sa najjednoduchšie dá opísať ako situácia, kedy drobné zmeny vo východiskových podmienkach môžu viesť k rozsiahlym a nepredvídaným zmenám budúceho stavu celého systému. Zmena v líderstve spúšťa reťazovú reakciu ovplyvňujúcu ostatných a celú organizáciu. Líder dokáže ovplyvniť pracovníkov v svojom tíme a pomôcť im prekonať ich obmedzenia. Ak začne vnímať a rozvíjať svoje silné stránky, motivuje ostatných, aby tak urobili tiež.

Na druhej strane, uznanie si a pomenovanie svojich vlastných slepých miest môže byť nepríjemné. Ako kouč to vidím bežne. Pre niektorých ľudí to je desivá skúsenosť, ktorá dokáže pošramotiť ich ego. Iní sa tejto téme vyhýbajú a majú tendenciu zostať na povrchu. Slabé stránky môžu obsahovať predpoklady, strachy a obavy. A jednoznačne potrebujú byť vyvážené.

Silné stránky sú dôležité. Každodenne prinášate na trh svoje zručnosti a líderský štýl. Zdôrazňovanie silných stránok je kľúčové a budovanie svojej spôsobilosti viesť iných nikdy nekončí. Rozvoj líderstva však zahŕňa sebapoznanie. Preto sú nesmierne dôležité tak sebareflexia, ako aj identifikovanie oblastí, v ktorých ešte potrebujete rásť.

Účinné vodcovstvo je o vytváraní podmienok, v ktorých iní môžu uspieť.

Možno pomôže pripomenúť si, že v jeho podstate je účinné vodcovstvo o vytváraní podmienok, v ktorých iní môžu uspieť. Ak sa dostatočne poznáte, je tu veľká šanca, že dokážete porozumieť aj tým, ktorých vediete. Transparentnosť a otvorenosť voči autentickej spätnej väzbe povedú tiež k uvedomeniu si toho, ako ostatní vnímajú naše vodcovstvo, a tým nám dajú lepšiu možnosť dorásť na stabilného, spoľahlivého lídra.

Nezávisle od toho, aký riadiaci štýl uprednostňujete, prínosy z lepšieho sebapoznania by mali postačovať na to, aby ste sústavne vyhľadávali (a počúvali) toľko spätnej väzby k vašej výkonnosti v práci, koľko len môžete získať. Ak ostatným vytvárate vzor dobrého sebapoznania, pomáhate tým vytvárať organizáciu, ktorá si lepšie uvedomuje seba a svoje silné a slabé miesta. Takáto organizácia je prístupná učeniu sa a lepšie vybavená rýchlo sa prispôsobovať podnetom prichádzajúcim z trhu. Táto schopnosť je základným stavebným kameňom učenlivej organizácie a možno tým najpríťažlivejším dôvodom, pre ktorý by manažéri na všetkých úrovniach riadenia mali sebapoznanie zahrnúť do svojich rozvojových plánov. úspešný riadiaci pracovník chápe, že to, čo prináša do svojej pozície, nie sú len poznatky o biznise, ale skôr kompletný balík všetkého, čo vchádza do jeho silných i slabých stránok.

Ak máte záujem zistiť vašu mieru líderského sebapoznania, viem vám s tým pomôcť jednoduchými, ale presnými psychometrickými nástrojmi. A keď už zistíme, kto ste, viem vás koučovať, aby ste sa stali lepšou verziou seba samých. Neváhajte ma kontaktovať a postúpte na ďalšiu úroveň líderstva.

Owen Fernandes

Owen Fernandes je kouč osobného rozvoja a líderstva, člen celosvetového Medzinárodného tímu koučov líderstva Johna Maxwella. Owen ponúka sprevádzanie osobným plánovaním rozvoja líderstva a iné workshopy na tému líderstva. Žije v Bratislave (Slovensko). owen@bridge2excell.com

 1,452 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.