Často, keď príde nejaký nový problém, dovtedy jednotný tím sa rozdelí na dva tábory: jedni vidia koniec sveta, kým druhí považujú novinku za dobrý nápad. Čím to je?
„Strach uzatvára myseľ,“ hovorí Bruce Kasanoff. „Rôzni ľudia majú rôzne názory, ale to nevysvetľuje, prečo niektorí ľudia akoby sa nevedeli pohnúť z pozícií, ktoré zaujali. Čím uzatvorenejšia myseľ, tým pravdepodobnejšie je, že daný človek je zo zmeny vydesený na smrť.
Kým nepochopíte hĺbku jeho obáv, nedokážete zmeniť mienku takejto osoby. Je to problém? Istotne je! Vydesený človek alebo skupinka ľudí dokáže sabotovať každý pokrok. Deje sa to denne, v nespočetnom množstve organizácií.
Keď dostanú ľudia strach, dostanú súčasne takzvané ‚tunelové videnie‘. Ich zmysly prestávajú plne fungovať a nevidia, nepočujú a nespracovávajú nič okrem vnímaného ohrozenia. Ak na nich pôjdete s pokojným vysvetľovaním, nebudú vás počuť. Budú počuť svoje vlastné strachy.
Možno otvoriť každú uzavretú myseľ? Nie, ale niektoré z nich otvoriť možno, ak si uvedomíte, že to, čo je pre vás rozumná možnosť, vníma ten druhý ako vec života a smrti.
Aj keď to chvíľu potrvá, ale dajte danému človeku príležitosť, nech vám veľmi presne a do hĺbky vysvetlí, čoho sa bojí a prečo. Mnohé z toho vám bude prichodiť nezmyselné a nafúknuté do neprirodzených rozmerov, ale to neznamená, že pre toho druhého to nie je reálne a veľmi desivé. Podrobne si prejdite spolu každý strach a rozdrobte ho na menšie a menšie kúsky, ktoré už sú zvládnuteľné aj v očiach toho druhého. A nechajte hovoriť toho druhého. Hľadajte konkrétne akcie, ktoré by pomohli znížiť vnímané riziká vydeseného človeka.“
3,287 total views, 3 views today
