V decembri 2008 navštívil Slovensko Thomas E. Mershon, riaditeľ programu EMBA – pre strednú a východnú Európu v Prahe, ktorý beží pod záštitou Pittsburskej univerzity. V svojich kurzoch má účastníkov-manažérov z rôznych krajín a rôznych kultúrnych prostredí. Vidí, ako spolupracujú, a kde majú ktoré krajiny aké špecifiká.
Využili sme príležitosť a spýtali sme sa ho okrem programu EMBA aj na to, ako vníma rozdiely v riadiacom štýle našich manažérov a manažérov z iných krajín a ktorý manažér je skutočne dobre pripravený na svoju rolu. Tu sú jeho odpovede:
Z Ameriky do Čiech
Prvýkrát som do strednej Európy prišiel v roku 1994, kedy som absolvoval výmenný študijný pobyt na Univerzite Palackého v Olomouci. Na Slovensku som bol prvýkrát v októbri 1994: pozrel som si Poprad, Vysoké a Nízke Tatry, oblasť Bratislavy… Za tých 6 mesiacov štúdia som tu bol azda 5 či 6 krát. Zamiloval som sa do krajiny, stretol som Moravčanku, o tri roky neskôr sme sa zobrali a hneď nato som sa presťahoval do Čiech. V Prahe žijem už takmer 12 rokov. Mám zaujímavú prácu, rodinu a deti – a neplánujem z Prahy tak skoro odísť.
Keď som sem prišiel žiť, pracoval som pre súkromnú banku ako ekonóm – analytik lokálneho prostredia. Neskôr som pracoval ako manažér hedge-fondov a pred piatimi rokmi som z tejto pozície odišiel pre štúdium MBA. Študoval som v Prahe na U.S. Business School Praha. Len čo som skončil MBA, najala ma Pittsburská univerzita, aby som tu pre nich založil „konkurenčný“ podnik… A tak už štyri roky pracujem pre Pittsburskú univerzitu ako riaditeľ jej programu EMBA pre strednú a východnú Európu. Sám som sa podieľal na spustení štyroch programov EMBA pre verejnosť a na troch iných EMBA programov pre organizácie: ČEZ, Česká poisťovňu a banku Raiffeisen a začali sme s novým programom pre Českú poisťovňu, PPF Group a HomeCredit, súčasť PPF a Generali.
Jedno štúdium, veľké odlišnosti
Medzi jednotlivými MBA programami existujú rozdiely. To, čo som študoval, bolo denné štúdium MBA. Na jeden rok som sa stal „študentom“, denne som chodil do školy a nepracoval som. To, čo teraz robíme, je Executive MBA, ktoré sa podstatne odlišuje od denného štúdia. Má celkom iný časový harmonogram, ale používa aj odlišný spôsob výučby. Obvyklé MBA, či už denné, večerné alebo diaľkové, je skôr pre mladšie publikum – ľudí bez pracovnej skúsenosti (napríklad čerstvých absolventov škôl) alebo len s malou pracovnou skúsenosťou. Preto aj tento typ štúdia je viac o „toto uvidíte, až budete manažérom“. Pri EMBA ide skôr o „toto robíte dnes – tak ako to robiť lepšie?“ Kým som študoval MBA, tak sme štatistiku robili pomocou pera a kalkulačky. V EMBA je to laptop, špeciálny softvér a profesor, ktorý vás naučí používať užitočné štatistické aplikácie. Manažéri sa napríklad učia lepšie analyzovať platy vlastných zamestnancov a podobné záležitosti.
Druhý rozdiel je v rozvrhu a organizácii štúdia – u nás sa prednášky konajú raz do mesiaca, od stredy do nedele. Manažér na tento čas síce musí odísť z kancelárie, ale príde o čas so svojou rodinou len na jeden víkend. Iné programy bežia víkendovo, čo značne zaťažuje súkromný čas manažéra a je to zároveň ťažké pre ľudí s rodinou. Niektorí manažéri počas štúdia MBA takmer svoju rodinu nevidia. Ak sú však na dostatočne vysokej úrovni, že si môžu dovoliť na tri dni v kuse odísť z podniku, je pre nich vhodnejší harmonogram, aký ponúkame my.
Ďalší dôležitý rozdiel sú naši profesori. Nepoužívame miestnych profesorov, ale siahame na profesorský zbor Pittsburskej univerzity, ktorý tvoria súčasné popredné kapacity vo výskume našej univerzity. Nie sú to nevyhnutne samí Američania. Máme profesorov z celého sveta: Vietnam, Čína, Rusko, Izrael, Holandsko, Nemecko, Francúzsko… Pôsobia v Amerike, ale sadnú na lietadlo a na dobu 5 dní priletia učia v EMBA programe v Prahe. Aby mohli učiť v programe EMBA, musia pôsobiť v profesorskom zbore univerzity aspoň 7 rokov, takže máme už overenú aj kvalitu ich výkonov. Navyše tým, že pracujú aj vo výskume, majú širšie skúsenosti s aplikáciou teórií do praxe; výskum má v Amerike trochu pragmatickejšiu orientáciu a oni sú popri učení ešte aj poradcami v rôznych podnikoch. Napríklad jedna z našich profesoriek pomáhala vytvoriť program mentoringu v IBM, v lete minulého roku o tom napísala knihu a teraz to učí.
Navyše náš program každoročne začína v apríli a trvá 16 mesiacov. Záverečnú oslavu majú všetci absolventi spoločne v Pittsburghu.
Multikultúrny program
Štúdium EMBA má ešte jeden vedľajší, ale veľmi želateľný efekt – sieť vzťahov a známostí, ktorá sa počas neho utvorí, je na vyššej úrovni, pretože sa „v triede“ stretávajú generálni riaditelia, finanční riaditelia či riaditelia ľudských zdrojov a každý z nich obohacuje ostatných o svoj unikátny pohľad a o svoje unikátne skúsenosti z oblasti, ktorú tí druhí doteraz nepokrývali. Čiže „študenti“ sa učia nielen od profesora, ale aj od svojich „spolužiakov“. Navyše program, ktorý prebieha v Prahe, je obsahovo i lektorsky ten istý, čo prebieha v Pittsburghu či v Brazílii. A trikrát za štúdium sa zídu všetci študenti ako jedna veľká skupina na spoločnom štúdiu a tak vzniká skutočne široká sieť vzťahov. Financial Times nás nedávno zaradili na ôsme miesto v rebríčku multikontinentálnych programov.
V našich kurzoch obvykle prvý deň trávievame workshopom, ktorému hovoríme „globálna učiaca sa komunita“. Preberáme tam rozdiely v štýloch riadenia. Ukazujeme, ako v rôznych krajinách existujú rôzne prístupy k biznisu – ako inak vnímajú čas ľudia v Brazílii, ktorí ho neberú až tak vážne, ale potom zas pracujú aj do 22:00 alebo 23:00. Takisto existujú rozdiely dané spoločnosťou – v niektorých spoločnostiach je tímová práca veľmi prirodzená a všetko sa robí tímovo, kým v iných nie je a všetko sa tam robí individuálne. Napríklad Američania sú typicky veľmi nezávislí a Brazílčania zas veľmi súdržní. Čo sa týka Európanov, je to taká „zmeska“: niekedy sú veľmi nezávislí a inokedy sa bez svojho „kámoša“ ani nepohnú!
V Prahe máme zmiešané skupiny. Asi polovica účastníkov sú Česi, kým zvyšok tvoria študenti z okolitých krajín alebo sú to cudzinci žijúci v Prahe. Takto mávame v triede veľmi široké spektrum 9 až 10 rôznych národností: Slováci, Rumuni, Poliaci, Nemci, Francúzi, máme jedného Iránčana, ktorý dochádza z Londýna, a potom zopár Američanov, Kanaďanov, Britov… V takejto skupine skutočne vidno rozdielne manažérske prístupy, riešenie problémov, postoj k spolupráci či rozličné riadiace štýly!
Českí a slovenskí manažéri
To, čo často pozorujem, je zhodné pre Čechov i Slovákov. Vďaka vynikajúcemu vzdelávaciemu systému sú oba národy po technickej stránke mimoriadne zdatné. Majú výborný technický základ a čo do matematických zručností patria medzi najlepších. Toto im výborne pomáha vo väčšine EMBA programu, kde ide o financie a čísla. V týchto oblastiach Česi a Slováci vždy vypomáhajú ostatným študentom.
Na druhej strane, nemajú tendenciu prácu zdieľať. Keď máme skupinové projekty, tak Američania alebo západniari majú tendenciu vziať projekt, rozkúskovať ho na menšie časti, tie prideliť jednotlivcom a na konci to celé skompilovať do jedného celku. Keď odovzdajú záverečný projekt, neviete povedať, kto v ňom urobil čo. Česi a Slováci naopak vezmú jednu individuálnu časť a urobia ju od začiatku do konca so slovami „toto je môj vklad, toto je moje dielo“.
Západní študenti majú menšiu obavu preberať zodpovednosti. Manažéri zo strednej a východnej Európy nemajú radi, keď sú ponechaní spoliehať sa len sami na seba. Možno je to obava zo zlyhania alebo niečo podobné. Pre mňa, Američana, je to zvláštne, pretože vďaka prostrediu, z ktorého pochádzam, beriem na seba riziko po celý čas… a viete čo? Niekedy zlyhám! A potom musím zavolať šéfke a povedať, že som urobil chybu, ale ona na mňa nenakričí, ale to berie ako príležitosť na poučenie sa. Študenti zo strednej a východnej Európy neradi priznávajú, že zlyhali. Možno preto takéto riziká nepreberajú radi.
V takýchto prípadoch sa spoliehame na to, že v skupine vidia, ako to robia iní, a možno tak svoj prístup zmenia. V technických zručnostiach ide transfer veľmi rýchlo a prináša okamžite viditeľnú návratnosť investície do vzdelávania – manažér sa vráti po kurze účtovníctva do podniku a začne robiť veci po novom. U mäkkých zručností ako líderstvo je to ťažšie. Veľa staviame na prípadových štúdiách, ktoré sa podrobne diskutujú a kto chce, môže prispieť postrehmi z vlastnej praxe. Často na účastníkoch vidíte, že odrazu počas diskusií pochopili, prečo niektoré ich vlastné riadiace zásahy neboli v minulosti úspešné.
Líderské zručnosti sa dajú naučiť
V starých časoch byť lídrom znamenalo, že ste boli najväčšia osoba s najväčšou zbraňou a jednoducho ste ľuďom prikazovali, čo majú robiť. Dnes už to použiť nemôžete. Už aj v strednej a východnej Európe znateľne ubúda hierarchie. Ešte stále je jej pomerne veľa, ale pomaly sa to zlepšuje. Je totiž vynikajúce, keď niekto dokáže vkĺznuť do role lídra aj „zdola“ a robiť potrebné rozhodnutia.
Obvykle sa líderstvo popisuje prostredníctvom štyroch oblastí:
- interpretácia (sense-making)
- dávanie do súvislostí (relating)
- vytyčovanie vízie (visioning)
- implementácia vízie (inventing).
Interpretácia spočíva v tom, že líder potrebuje situáciu najprv postihnúť a potom ju interpretovať. Toto sa učí najčastejšie na účtovníctve, ekonomike, pri tréningu rozhodovania. Počas týchto vecí sa učíte, ako z informácií a situácií vyťažiť zmysel. Potom vezmete všetky tie individuálne aspekty, ktoré ste práve postihli, a vykreslíte si, ako navzájom súvisia, ako sú poprepájané. Sú to otázky ako „aký vzťah je medzi podnikovou ekonomikou a ľudskými zdrojmi podniky?“, ale aj vzťah vašej vlastnej práce k práci niekoho iného. Napríklad u nás sa opierame o to, že všetci nezávisle od vlastnej špecializácie absolvujú všetky časti vzdelávania a tak si napríklad ekonomický riaditeľ vytvorí pochopenie pre prácu personalistu alebo marketéra – pretože majú spoločný jazyk.
Tretia rovina líderstva je vytyčovanie vízie: lídri stanovujú ciele. Pozrú na situáciu a rozhodnú, kam treba ísť. Vo vzdelávaní je na to špeciálny blok o tvorbe strategických vízií: ako líder stanovuje lepšie ciele, ako rozvíja biznis v rôznych trhoch a podobne. Štvrtá rovina je implementácia vízie: teraz, keď už viete, čo sa deje, keď už viete, ako veci navzájom súvisia a máte už aj cieľ, prichádza na rad to posledné – ako sa tam dostať? Sem patria kurzy ako strategické riadenie nákladov, organizačné správanie, ale aj riadenie ľudských zdrojov, takže viete lepšie nasadiť svojich ľudí, viete zlepšiť ich výkonnosť, viete viesť lepšie porady…
Kríza a manažment
Jedna z výhod nášho EMBA programu je, že sa nezameriavame na jednu špecifickú oblasť ako marketing, financie či ľudské zdroje, ale sa snažíme vychovávať generalistov. Považujem to za dôležité aktívum pre budúcnosť. Nikdy neviete, kde sa ocitnete o päť rokov. Dnes ste finančný riaditeľ, zajtra môžete byť vo výrobe, v logistike alebo v ľudských zdrojoch… Možno dnes sú informácie z týchto oblastí pre vás menej zaujímavé, ale v budúcnosti sa vám môžu zísť.
Všetky tieto veci sa budú vypuklejšie objavovať aj teraz v období krízy. Najúspešnejší budú tí manažéri, ktorí si dokážu nasadiť mnoho klobúkov, nie len jeden! Napríklad ak podnik musí znižovať stavy pracovníkov, bude sa musieť spoľahnúť, že s menším stavom ľudí dokáže viac odlišných veci. Vtedy nepotrebujete technický talent, ktorý sa zapodieva len technickými vecami a ničím iným. Vtedy potrebujete ľudí, ktorí sa vedia uchytiť vo viacerých rozdielnych prácach, a potrebujete manažérov, ktorí dokážu riadiť viaceré rozličné oblasti činností.
Budúcnosť spočíva v sieťach
Jedna z vecí, s ktorými som sa stretol ako s vedľajšími efektmi nášho štúdia, je tvorba siete. Normálne chodíte na vzdelávanie, nie všetky témy vám sadnú, potom po rokoch potrebujete informácie a hrabete sa v starých prednáškach. Ak však máte sieť ľudí, ktorí sú odborníci na rôzne oblasti, stačí vám zdvihnúť telefón: „Honza, ty si účtovník, nevieš mi poradiť?“ To je výhoda siete založenej na priateľstve a spoločných zážitkoch. Na začiatku vzdelávania naši účastníci hovoria, že sa idú učiť veci. Ku koncu vzdelávania tvrdievajú, že najdôležitejšia vec štúdia bola tá sieť vzťahov, ktorú si vytvorili. Už nie sú v tlaku, že musia mať na všetko odpoveď. Nikto nemôže poznať odpoveď na všetko! Ale v svojej sieti vždy nájdu niekoho, kto tú odpoveď pozná – a to im uľahčuje ich vlastné pôsobenie.
Executive MBA je o skúsenostiach a zažití situácií. Teória nie je najdôležitejšia časť vzdelávania – dôležité sú skúsenosti. Keď máte v skupine samých vrcholových manažérov, stane sa nečakaná vec – nemusia nikomu konkurovať. V obyčajnom MBA pre študentov je tej konkurencie veľa – kto je aký dobrý študent, kto nad kým vyniká… V EMBA toto odpadá. Tu je štúdium o vzájomnej pomoci a vytváraní si vzťahov, ktoré vydržia po celý zvyšok života. Keď ste manažér v podniku, máte prácu a okruh priateľov a keď si s nimi idete posedieť, nebavíte sa o práci. S týmto druhom priateľov, ktorých získavate pri štúdiu EMBA, sa o práci baviť môžete – a je to pre vás prínosné!
Keď počúvate vrcholových manažérov a ich koučov, vždy je to o tom istom – len čo sa dostanete na „vrchol“, zostávate osamelý. Vy ste ten, od ktorého sa očakáva, že máte na všetko odpoveď. Nemáte s kým hovoriť. A v takomto štúdiu, aj keď ste vrcholový manažér, môžete pokojne zdvihnúť telefón a spýtať sa svojho „spolužiaka“, či by vám neporadil, ak potrebujete iný pohľad na vec. Je to okej, je to v poriadku – a je to ubezpečujúce. Stretnete sa na večeri a máte s kým rozprávať o tom, čo sa deje v práci, aké dopady to má na vás, ako pokračuje vaša kariéra a všetky podobné veci. Takže je skutočne príjemné mať sieť priateľov, s ktorou môžete hovoriť aj o pracovných problémoch…
Požiadavky na účastníka
Náš program EMBA má isté minimálne požiadavky: napríklad aspoň 5 rokov praxe. Väčšina našich študentov však máva 10 rokov praxe a viac. Priemerný vek v terajšom kurze je približne 36 rokov, pričom najmladší účastník má 29 rokov a je to typický hi-po (=high potential/performer) z Košíc. Najstaršia účastníčka má 52 rokov a dochádza z Nemecka.
Program začína každý rok v apríli a trvá po dobu 16 mesiacov.
Ilustračný snímok je z tlačenej verzie čísla.
3,583 total views, 6 views today
