O všetkom v spoločnosti rozhoduje človek. Človek je však pojem veľmi všeobecný.
Praha 1947. Po Václavskom námestí sa rúti električka 11. Na Můstku zostáva stáť -prechádzajú ľudia. Oboma smermi. Vedľa sprievodcu stojí starší vidiečan a žasne. Sprievodca ho osloví: “To koukáte, strejdo! Tolik lidí – a každej jinej!”
Každý sme iný
A v tomto je problém. Každý jedinec je iný a pri 60 génoch ich kombinácia dokazuje matematicky neopakovateľnosť každého jedinca. My však – či vo vede, či v praktickej činnosti – máme do činenia so situáciami, ktoré majú pre nás význam najmä vtedy, keď sú opakovateľné. Od materiálnej výroby, ktorá vytvára opakovateľné výrobky, cez užívanie, pri ktorom zodpovedajú svojimi vlastnosťami akceptovanej potrebe, v organizáciách, z ktorých niektoré nemôžu jestvovať bez uniformity, až po ideológiu, zákony a iné pravidlá.
Manažér „psychológ“?
Riadenie podniku patrí k takýmto činnostiam. Nemôže brať zreteľ na každého osobitne – za daných okolností sa všetci zúčastnení musia správať určitým spôsobom. Pritom zoskupujeme jednotlivcov do skupín a očakávame od týchto skupín približne rovnaké správanie. A tak každý manažér, ak chce uspieť, by mal byť odborníkom nielen v svojej profesii, ale do istej miery aj v psychológii a sociológii. Nie je to tak. Preto je veľmi potrebné dodať im toto “psychologické minimum”, a to podľa možnosti
Teórie musia vypracovať odborníci, ale používať ich potom musia ľudia, ktorých odbornosť je celkom iná. Preto je výhodné, ak sa tvorcovia teórií od samého začiatku orientujú na praktičnosť využitia ich výsledkov. Napríklad špecializované pracovisko vedeckých expertov Carlson Learning Company zbiera po celom svete úspešné koncepcie a práce vedcov a odborníkov a prispôsobuje ich na rýchle a spoľahlivé použitie pre tých, ktorí nemajú čas vo vede sa angažovať, no výsledky vedy potrebujú využívať v každodennej praxi.
Najmä v poslednom období, keď sa čoraz väčší dôraz kladie na odbúravanie hierarchií, na tímovú prácu, komunikáciu medzi všetkými článkami výrobného procesu a motivujúce pracovné prostredie, sa hľadajú jednoduché, zrozumiteľné a ľahko použiteľné nástroje, ktoré riadiacim pracovníkom pomôžu efektívne a s minimálnymi psychologickými vedomosťami riadiť vlastný kolektív a jeho jednotlivých členov. Jedným z takýchto nástrojov je aj klasifikácia SVID (anglicky DISC)[1].
Klasifikácia pre pracovné účely
Klasifikácia SVID má jednotný teoretický podklad a niekoľko špecifických nástrojov, vždy v závislosti od problému, ktorý majú riešiť. Najdôležitejšie z nich sú:
Pri týchto nástrojoch ide o istú formu schématizovaného zoskupenia ľudí, z ktorých „každý je iný”, do účelne zostavených skupín. Každá takáto skupinka sa vyznačuje istými špecifikami, ktoré sa prejavujú tak v práci, ako i v súkromnom živote. Ide o odlišné osobnostné charakteristiky, postoje a prístupy, ktoré by mal riadiaci pracovník poznať, pokiaľ chce daný typ človeka efektívne viesť a motivovať.
Podstata nie je nová. Už hlboko v dobe klasickej sa členili ľudia na zovšeobecnené typy. Dnes nadobudlo toto delenie trochu inú podobu. Za základ mu slúži profil človeka z hľadiska zvyšovania výkonu. členenie prebieha na základe vlastností ako dominancia, iniciatívnosť, stálosť/vytrvalosť a svedomitosť a kombinujú sa so štýlom práce, pričom sa analyzujú hlavne silné stránky jedincov, ich ciele a ich obavy.
Jánošík alebo Alexander?
Podstatou koncepcie SVID je polarizácia medzi
- extroverziou a introverziou
- orientáciou na prostredie a vzťah a orientáciou na výsledok.
Z toho potom možno odvodiť štyri základné typy:
Každý jednotlivec má v svojej povahe zastúpené všetky štvorce z obrázku, ale vždy v inej intenzite. Pri grafickom znázornení vznikne typická krivka, ktorá je síce individuálna, avšak možno na ňu použiť bežné zovšeobecnenia, napr. podmaniteľ, rozvíjateľ, vynálezca, mysliteľ, presvedčovateľ, praktik, sprostredkovateľ a pod. Takýmto spôsobom pri Osobnostnom profile napokon analýza vedie k vytvoreniu 15 odlišných kombinácií vlastností. Týchto 15 skupín sa považuje za postačujúce východisko pri klasifikácii pracovníkov a svojou striktnou orientáciou na pracovnú sféru je v niektorých európskych krajinách základným diagnostickým nástrojom pri riadení ľudských zdrojov.
Grafickými metódami možno stanoviť voľne podľa hesla „správny človek na správnom mieste” i pozíciu, ktorú pracovník môže zaujať v tíme so zreteľom na vyváženosť tímu.
Bez zbytočných teórií?
Na osvojenie si základného prístupu treba priemerne iba asi 2 hodiny, čo je únosné aj pre toho najzaneprázdnenejšieho manažéra. Takto si každý môže osvojiť metódy najúspešnejších a môže z nich v budúcnosti profitovať. V nemecky hovoriacich krajinách sa metóda presadila veľmi rýchlo, a to i voči v anglosaských krajinách viac rozšírenému testu MBTI. Dôvodom je ľahké použitie a extrémna praktičnosť. Organizujú sa rýchlokurzy a s metódou pracuje vyše 500 trénerov. Metódu používajú významné výrobné, obchodné podniky i banky.
A pre tých, čo si nenájdu ani dve hodiny času na to, aby sa zaoberali „teóriou“: žiadne nešťastie sa nestane. Sú odborníci – poradcovia, tréneri – ktorí vám môžu pomôcť celkom profesionálne. Buď vás to naučia – alebo to urobia za vás. Alebo to miesto vás urobí počítač.
*********
[1] SVID je amerického pôvodu (=DISC) a využíva sa od začiatku 70. rokov vo vyše 30 krajinách sveta. Popri MBTI je to svetovo najúspešnejší nástroj na analýzu osobnosti.
Autor: Štefan Rehák
7,706 total views, 2 views today
