„Vždy ho všade počuť!“ Čo s kecošmi na pracovisku?

Sú ľudia, ktorí nás akoby nechceli pustiť k slovu. Skáču nám do reči, hovoria cez nás a prehlušujú nás, ako keby nás nútili prestať rozprávať. Je to nepríjemné, ale keď k tomu príde len občas, tak to človek znesie. Ak však natrafíme na pracovníka, ktorý to robí systematicky, vedie to u ľudí k pocitom potláčania, ukrivdenia, nepochopenia a nevraživosti a v konečnom dôsledku ku konfliktom.

Ukecávanie má pre podnik aj finančné dopady – znižuje produktivitu porád i osobnú výkonnosť jednotlivcov, zastrašuje ľudí a vedie ich k tomu, aby si svoje postrehy nechávali pre seba, a zvyšuje riziko vzniku toxických konfliktov a trvalého narušenia pracovných vzťahov.

Ľudia, ktorí nás prerušujú, prerušujú a hovoria cez nás, sa niekedy označujú ako „kecoši“. Pre svoje okolie sú nepríjemní, pretože ho obmedzujú svojím prívalom slov a často aj hlučnosťou. Ale z ich pohľadu ide len o taktiku, ktorá im pomáha napĺňať nejakú ich potrebu. Poďme sa pozrieť na to, prečo kecoši obvykle ukecávajú svoje okolie:

  • snažia sa prehlušiť iného kecoša a vydobyť si priestor pre vlastný názor; ak to robia úspešne, výsledkom sú často dvaja ľudia, ktorí hovoria súčasne a každý z nich sa zúfalo sústreďuje len na to, čo chce sám povedať – často so stúpajúcou hlasitosťou;
  • niektorí ľudia vyrastali v rodine alebo kultúre, kde ukecávanie je bežný spôsob komunikácie a dosahovania svojho; v Európe sú to hlavne južanské národy. Oni zo svojho pohľadu produkujú normálnu komunikáciu a ostatní, ktorí stíchnu, v ich očiach vyzerajú často ako slabosi alebo zákerní ľudia, ktorí nechcú ostatných pustiť do svojho vnútorného sveta;
  • niektorí ľudia pomocou ukecávania terorizujú iných; sem patria podnikoví bulovia (bullies); v ich očiach je prekecávanie prejavom nerešpektovania alebo dokonca pohŕdania a používajú ho na to, aby sa ich obeť cítila nerešpektovaná..

Pre organizáciu je ukecávanie nákladná záležitosť:

  • ukecávanie obmedzuje slobodnú výmenu názorov, čím sa znižuje produktivita porád
  • vďaka ukecávaniu dochádza k tomu, že niektorí ľudia nepočujú dobre, čo sa na porade hovorí, a môže to viesť k neporozumeniu alebo pracovným chybám
  • ukecávanie stupňuje v prostredí pocit frustrácie, čo vedie k zníženej osobnej výkonnosti, vzájomnému vyhýbaniu sa a prerušeniu kontaktu (aj pracovného)
  • na pracovisku dochádza k vzniku konfliktov, pretože obete kecoša začínajú brať jeho správanie osobne – začínajú na ňom hľadať chyby a vytvárať situácie, ktorými by ho „potrestali“
  • citlivejší ľudia sa prestávajú duševne zúčastňovať porád, prepínajú sa do módu „spánku“ a prestávajú spolupracovať – tým ich nápady neodznejú a podnik prichádza o vzácne myšlienky a talenty a nerieši problémy s optimálnym výsledkom.

Čo s kecošmi?

Keď máme v tíme kecoša, čo svojím hovorením terorizuje kolegov i nás, môžeme urobiť niekoľko vecí:

Stanovme normy správania, ktoré vylučujú ukecávanie. Urobme z ukecávania explicitnú tému. Vyhlásme ho za neželané správanie, ktoré sa nebude tolerovať – a potom ho ani netolerujme.

Začnime spájať ukecávanie s výkonnosťou. Kým ho niekto môže vyhlásiť za svoju osobnostnú črtu, veľa s tým nenarobíme. Akonáhle však spojíme ukecávanie s nízkou výkonnosťou, neschopnosťou tímovo dosahovať výsledky, nemá kecoš veľkú šancu vykrúcať sa. Ako nadriadeným je nám jedno, akú povahu má – ale výsledky musí dosahovať. Dávajme mu prácu, kde je závislý na súčinnosti iných, a pri vyhodnocovaní jeho výkonnosti sa pýtajme jeho spolupracovníkov na to, nakoľko sú spokojní so spoluprácou. Väčšina ľudí reaguje na peniaze. Ak kecoš zistí, že si svojím správaním finančne škodí, bude ochotnejší upraviť ho. Ak ho upraviť schopný nie je, potrebujete pouvažovať, či takého spolupracovníka potrebujete.

Využime jeho komunikatívnosť produktívne. Nechajme kecoša, aby na poradách začal zapájať do diskusie ostatných. Požiadajme ho, nech nám s tým pomôže. Dajme mu nejaké poslanie (funguje len v prípade, ak jeho cieľom nie je terorizovanie). Nechajme ho robiť sumarizácie a viesť protokol (písanie obmedzuje človeka v hovorení od veci).

Ošetrime kompletnú interakciu. Ak niekto úspešne ukecáva iných, robí to preto, že sa mu nedokázali vzoprieť. Aj oni na tom majú svoj podiel viny. Nehľadajme však vinníkov, ale zorganizujme pre nich spoločné školenie, ako sa správať v takýchto prípadoch. Dajme im do rúk nástroje – a potom vyžadujme, aby ich využívali a nechodili sa vyplakávať k vám.

Choďme ostatným vzorom. Nedovoľme kecošovi, aby sa presadil voči nám. Slušne, ale rezolútne ho „upracme“. Tým ostatným ukazujeme, ako sa dá situácia riešiť a že toto správanie je prípustné. Ak kecoš začne skákať do reči nám alebo niekomu inému, zastavme ho: „Nehnevaj sa, ale teraz má slovo XY.“ Ak nás kecoš neposlúchne, prerušme okamžite poradu a pomenujme veľmi jasne dôvod, prečo to robíme. Môžeme si s ním pohovoriť a ak svoje správanie napriek tomu bude opakovať, vyžiadajme si jeho názor na vec a potom ho z porady jednoducho vylúčme.

V každom prípade ako nadriadený kecoša potrebujeme konať. Pokiaľ nekonáme, dávame tým dva signály: kecošovi potvrdzujeme, že toto správanie schvaľujeme, a ostatným ukazujeme, že sa ho bojíme korigovať.

 766 total views,  1 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.