Zen manažment: aj pre Európanov?

Zen nie je žiadna ezoterika. V Japonsku patrí k základnému tréningu každého špičkového manažéra. A úspech, aký Japonci v ekonomike dosahujú, nie je len vecou jednotlivých metód.

Presvedčil sa o tom nejeden západný podnik. Kopírovanie japonských prístupov ako kanban[1], kaizen[2], just-in-time[3], TQM[4], poka-yoke[5], ringi seido[6], QFD[7] a keiratsu[8] priviedli krátkodobé zlepšenie, ale z dlhodobého hľadiska boli sklamaním. Chýbalo im totiž to podstatné – japonský „duch“.

Čo je Zen?

Zen[9] je v prvom rade orientálna filozofia, čím sa znova dostávame na hranicu ezoteriky. Táto filozofia však predstavuje veľmi užitočný katalóg postojov a prístupov, ktorý znásobuje vnútornú silu každého manažéra. Hinnerk Polenski, podnikový poradca a tréner špičkových nemeckých manažérov, sám žiak a člen rádu Rinzai-Hokaji, hovorí: „Zen je umenie jednoduchého. Do účastníkov zen-tréningu nehustia vysokokomplexné predajné alebo riadiace techniky, ktoré títo potom aj tak v praxi nepoučijú. V zen-tréningoch sa účastníci naučia vyburcovať v sebe to, čo už vedia, ale na čo v každodennej hektike zabúdajú. Geniálne veci bývajú jednoduché. Všetko, čo funguje, býva jednoduché.“[10]

Zen-manažment ako komplexný prístup

Komplexnosť v zen-manažmente je daná zohľadnením troch podstatných vecí[11]:

  • prístupu top-down: firemná integrácia prebieha zhora nadol, t.j. najprv sa podriadi podnikové vedenie. Tam aj začínajú všetky tréningy a inovácie;
  • mentálneho tréningu: v podnikoch v Japonsku bývajú miestnosti pre tréning Zen, kde sa manažéri venujú tichu, rytmu srdca a hlbokej uvážlivosti;
  • silnej motivácie: stredobodom zen-tréningu je človek. Rozvoj ľudských zdrojov má prioritu pred racionalizáciou (pracovných miest).

K tomu sa pridružuje ešte jeden aspekt – v Japonsku sa pod komplexným prístupom poníma aj etické nadfiremné správanie, teda zodpovednosť voči spoločnosti.

Zen-manažment top-down

Prístup top-down (zhora nadol) je pre zen-manažment príznačný. Uskutočňuje sa v štyroch hlavných krokoch:

  • leadership[12]: tréning začína riadiacou elitou;
  • manažment: v popredí stoja veci ako rozvoj tímu, rozhodovacie procesy, TQM. Cieľom je dosiahnuť pocit „sme jedna rodina“[13], etický prístup a komplexnú orientáciu;
  • zamestnanci: tu treba do praxe zaviesť naučené prístupy: motiváciu zamestnancov, optimalizáciu procesov, riadenie kvality a podobne, skrátka zlepšenie orientácie na zákazníka;
  • výroba (v tom aj služby): ide o technickú realizáciu stanovených cieľov prostredníctvom prístupných metód (pozriMinislovník japončiny).

Päť stupňov Zen

Tréning Zen prebieha v koncentrácii na nasledovných päť stupňov:

  • naučiť sa „púšťať (veci)“[14]: V každodennej hektike človek prestáva byť schopný jasne myslieť. Už len reaguje na situácie, miesto toho, aby predvídal. Na duševné modelovanie budúcich následkov našich dnešných počinov treba mať duševnú pohodu a čas. Preto ponorenie sa do vlastného vnútra a neznásilňovanie behu sveta vedie k dokonalejšiemu, presnejšiemu vnímaniu a schopnosti ovplyvňovať vlastnú budúcnosť;
  • vybudiť silu a viesť ju ďalej: Pokiaľ sa človek prinúti vytrhnúť z hektiky, obráti sa do svojho vnútra a zadrží fyzický a mentálny pohyb, začne sa v jeho vnútri tvoriť nová forma energie – energia vyplývajúca z toho, že človek odolá nutkaniu zasahovať, riadiť, kontrolovať. Vedomie tejto sily vedie k vedomiu vlastnej sebahodnoty a zlepšuje vzťahy s podriadenými. Aby bol človek dôležitý, nemusí už nad inými vládnuť, stačí, že ich prevyšuje svojou vnútornou silou;
  • zostať bdelým: Vlastné vnímanie býva často skresľované zážitkami minulosti a očakávaním budúcnosti. Vedieť žiť v „terajšku“ prispieva k tomu, že človek vidí situácie neskreslené a dokáže lepšie využiť náhodné príležitosti. Ako cvičenie môže poslúžiť „telefónny Zen“: kto už pri prvom zazvonení telefónu siahne po slúchadle, prehráva. Ten, kto sa najprv koncentruje na zvonenie, vnútorne sa naladí do istého stavu, zozbiera svoje psychické rezervy, má lepšiu šancu na úspech;
  • vybudovať v sebe schopnosť tímovosti: Keď niekto chce dosiahnuť harmóniu v skupine, musí vedieť odstrániť vlastné zabudované obranné mechanizmy a nepísané pravidlá. Podobne ako v Európe, aj v japonských podnikoch platí výrok „sme jedna veľká rodina“. Na rozdiel od Európy, Japonci podľa toho aj konajú. Byť rodinou si vyžaduje vysokú mieru dôvery v tých druhých a ich dobré úmysly. Dôveru si nemožno však zaslúžiť. Len ten, kto dôveru dáva, dôveru aj dostane;
  • vedieť zorientovať seba i iných: V tomto stupni je už človek schopný rozoznávať a využívať možnosti, ktoré mu poskytuje daný okamih. Vedomie tejto schopnosti dáva potom manažérovi dostatočnú istotu aj pre turbulentné a rýchlo sa meniace prostredie.

Zen len v hraničných situáciách?

Zen je učenie o vnútornej sile. Túto silu však nevyužívame len v hraničných situáciách, keď sa termíny rútia, rozhnevaní zákazníci sa oháňajú súdom a objednávky sa zosypali až kamsi do suterénu. Vnútorná sila pomáha človeku rozoznať podstatné od nepodstatného. Predstavte si, že máte ako podnik schopnosť sústrediť sa len na tých 20% projektov, ktoré sa vám skutočne aj oplatia. Alebo že pri neúmerne dlhej porade vedenia viete zo všetkých tých rečí vybrať len to podstatné a zvyšok vás nezaťaží.


[1] Kontrola a znižovanie zásob.
[2] Proces sústavného zlepšovania.
[3] Metóda „práve včas“, výroba len takého počtu výrobkov, ktoré sa okamžite v nasledovnom procese spotrebujú. Tým sa minimalizovali sklady a ťažisko sa presunulo na logistiku.
[4] Total Quality Management, komplexné riadenie kvality.
[5] Zabraňovanie vzniku chýb, tzv. „zero defects“.
[6] Hľadanie riešení.
[7] Quality Function Deployment, premena zákazníckych požiadaviek na kvalitatívne ciele.
[8] Strategické aliancie.
[9] Kvôli prehľadnosti textu sa cudzie slovo Yen, pokiaľ stojí samostatne, bude v článku písať s veľkým písmenom. Ako súčasť iných, už zdomácnených slov sa bude písať s malým písmenom, pretože v tomto prípade nemôže dôjsť k zámene so slovenským slovom zem.
[10] Citované z H. Polenski: Managerwissen nicht nur für Japaner, wirtschaft&weiterbildung 03/96, str.34
[11] Citované z H. Polenski: Lean ohne Leadership?, ManagerSeminare 12/93, str. 78
[12] Angl., čítaj líderšip, znamená vodcovstvo.
[13] Oyabun-kobun.
[14] Jeden z najťažšie preložiteľných pojmov. Znamená toľko čo „nedržať sa za každú cenu (vecí)“, po anglicky sa opisuje pomocou výrazu let go, t.j. „nechať odísť“. V slovenčine sa používa i výraz „neuľpievať“.

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

 1,869 total views,  3 views today

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.