Keď v roku 2012 Susan Cainová vydala knihu Quiet: The Power of Introverts in a World That Can’t Stop Talking (Ticho: Sila introvertov v svete, ktorý nedokáže prestať hovoriť), vyštartovala tým novú vlnu záujmu o tému introverzie. Odkedy sme začali triediť ľudí podľa vlastností, vždy sme si nejakú skupinu vyberali a glorifikovali. V počiatkoch histórie to boli napríklad filozofi. V dnešných časoch IT vyzerá, že to sú introverti.
V korporátnom svete sa dnes na vysvetlenie rôznorodých motivácií u seba i kolegov používa v prevažnej miere typológie Myers-Brigg (MBTI), ktorá delí ľudí na „I“ alebo „E“ – introvertov alebo extrovertov. Treba však povedať, že termíny „introvert“ a „extrovert“ sa sústavne vykladajú nesprávne a vytvárajú silno polarizovaný obraz extrémne plachého a hanblivého človeka na jednej strane a extrémne sebavedomého človeka na strane druhej. Roel Castelein, GTM stratég pre Európu, Stredný východ a Afriku, sám introvert a pomerne zriedkavý typ INTJ podľa typológie MBTI, však hovorí, že introverti vedia byť rovnako spoločenskí ako extroverti. Rozdiel nastáva vtedy, keď sú vyčerpaní – introverti potrebujú čas osamote, kým extroverti potrebujú čas s inými ľuďmi, aby si dobili baterky. „Robím to, čo robím rád a v čom som dobrý, ale len zriedkavo si to všimnú.“ Tým Castelein popísal, aký dopad mala jeho vlastná introverzia na jeho kariéru.
Korporátne pracoviská – hlavne v Amerike – sú špeciálne prispôsobené pre extrovertov. Už deti sú zo všetkých strán zahlcované správami, ktoré ich posúvajú k extroverzii: „zúčastni sa tohto a tamtoho!“, „háj si svoj záujem!“, „nastrč sa do popredia, nech ťa vidia!“, „buď obdivovaný!“, „zúčastňuj sa!“ V tomto virvare sa dlho ignorovali silné stránky introverzie ako schopnosť počúvať a premýšľavosť. V digitálnom veku sú však pre úspech potrebné práve tieto individualistické zručnosti a preto nadobudli na vážnosti. Vo všeobecnosti sa introverti vedia lepšie vysporiadať so samotou, obsedia pri práci a prehlbujú poznatkovú bázu, čo z nich robí cenných pracovníkov.
Väčšina introvertov, ktorí si chcú vybudovať kariéru, sa nesústreďuje na socializovanie alebo vytváranie aliancií s vplyvnými nadriadenými, ale idú skôr do hĺbky, budujú si expertízu, skúsenosti a porozumenie, aké sa u extrovertov len tak ľahko nenájde. Využívajú pre to svoju schopnosť obsedieť osamote, vydržať a venovať sa dlhodobo jednej a tej istej činnosti. V porovnaní s extrovertmi im padne ľahšie byť ticho a sústrediť sa na to, čo robia – čo im pomáha vo vysoko technických zamestnaniach ako programovanie, kde ak sa nedokážete sústrediť a obsedieť nad prácou až do konca, tak ťažko budete mať úspech. To automaticky vylučuje extrémnych extrovertov, ktorí strácajú motiváciu okamžite, len čo nemajú okolo seba ľudí. Ale predsudky vykresľujú ITčkárov ako opačný extrém – ako sociálne neprispôsobivých a neschopných hladko zvládať ľudské interakcie. A pretože existuje takýto obraz, mnohí introverti v IT do tohto stereotypu vďačne spadnú, len aby mali pokoj od socializácie s ľuďmi, o ktorých oni sami nestoja.
Extrémni introverti nie sú vhodní pre biznis, pretože v biznise máte do činenia s ľuďmi, ktorých si často nemôžete vyberať – a toto je parketa, na ktorej extrémni introverti zlyhávajú. Ak neurobia dobrý dojem, strácajú zákazky a to poškodzuje ich firmu. Človek však nepotrebuje byť extrémny introvert na to, aby bol schopný tráviť čas osamote nad robotou bez toho, aby v ňom tá samota vyvolávala zlý pocit. Na to potrebuje len nebyť extrémny extrovert.
Veľa závisí od typu práce. Marketéri a obchodníci sa lepšie presadia, ak sú extrovertní. Dokonca aj veľké firmy v projektoch technického razenia preferujú extroverziu – a to napriek tomu, že väčšia kreativita a lepšie nápady prichádzajú od introvertov. Preto sa čoraz častejšie vytvárajú úderné tandemy, pozostávajúce zo šikovného, extrovertovaného obchodníka a tichého „pána experta“. Jediný problém v korporátnom svete je, že spoločný výsledok sa často interpretuje ako výsledok extroverta, ktorý o ňom častejšie a výdatnejšie pohovorí.
Castelein, sám introvert, má rád večierky a snowboarding a surfovanie – všetko činnosti, ktoré nezodpovedajú stereotypu introverta. Ale keď naňho príde únava, potrebuje sa stiahnuť od ľudí a sadnúť si s knihou, aby si patrične oddýchol.
Možnože delenie na „introvertov“ a „extrovertov“ zaznáva jednu dôležitú skutočnosť – a to, že po svete chodí veľa „ambivertov“, ktorí v rôznej miere v sebe spájajú vlastnosti oboch pólov.
Z článku Kathryn Cave pre IDG Connect spracovala redakcia.
5,978 total views, 6 views today
